Veľký Kýr - Nové Zámky Okolie

Veľký Kýr – Nové Zámky Okolie

Veľký Kýr – Nové Zámky Okolie

 

Veľký Kýr maď. Nyitranagykér je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky v Nitrianskom kraji. Obec Veľký Kýr leží v Podunajskej nížine na oboch brehoch starého koryta rieky Nitry.

Patrí okresu Nové Zámky a Nitrianskej župe. Veľký Kýr sa rozprestiera na ploche 2363 ha, má 3 038 obyvateľov a stred obce leží v nadmorskej výške 132 m.

Veľký Kýr - Nové Zámky Okolie
Veľký Kýr
erb obce

Obec Veľký Kýr sa spomína r. 1113 pod názvom Villa de Keer, 1156 – Ker, 1222 – Ker, 1269 – Keer, 1808 – Weľký Kýr (maď. Nyitranagykér), 1948 – Milanovce, 1991 – Veľký Kýr.

Obec patrila zoborskému kláštoru, od r. 1349 ostrihomskému arcibiskupstvu, ktoré ju od 16. stor. prenajímalo zemianskym rodinám (predialisti). Obec Veľký Kýr patrí do okresu Nové Zámky. Oficiálna webová stránka obce Veľký Kýr : Oficiálna stránka obce

Roku 1572 obec Veľký Kýr obsadili a roku 1599 vypálili Turci. Obec mala r. 1720 vinice a 25 domácností, r. 1787 174 domov a 1124 obyvateľov, r. 1828 167 domov a 1165 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Rok 1883 bol pre obec Veľký Kýr veľmi tragický, keď požiar zničil celú obec. Za I. ČSR si obec Veľký Kýr zachovala poľnohospodársky ráz. Roku 1938 bola obec pripojená k Maďarsku.

R. 1942 bola obec Veľký Kýr zlúčená s Malým Kýrom a vznikla obec Mikušovce. Po nežnej revolúcii v roku 1989 obyvatelia obce spísali petíciu, v ktorej žiadali o prinavrátenie pôvodného názvu obce, Veľký Kýr.

Povolenie dostali v roku 1991. V roku 1869 sa zahájila éra moderného sčítania ľudu. Obec Veľký Kýr patrí medzi obce, ktoré môžeme zaradiť do kategórie stredne veľkých až veľkých obcí. Počet obyvateľov k poslednému sčítaniu ľudu, ktoré sa konalo v roku 2001 činil 3190 obyvateľov.

Z celkového počtu obyvateľstva bolo v obci zastúpených 1554 mužov a 1636 žien. Od roku 1869 sa počet obyvateľov takmer zdvojnásobil. Celkový prírastok sa v priemere pohyboval od 100 do 250 obyvateľov na každých 10 rokov.

V roku 1880 nastali najprevratnejšie zmeny v živote obyvateľstva zavedením pravidelnej železničnej dopravy, čo sa odrazilo na rozvoji obci. Vrchol v stave obyvateľstva zaznamenávame v roku 1980, kedy počet obyvateľov dosiahol 3 562, z toho bolo 1736 mužov a 1826 žien.

Veľký Kýr – Nové Zámky Okolie

Obec leží v Podunajskej nížine na nízkom vale na oboch brehoch Starej Nitry v nadmorskej výške 128-174 m n.m. a sred obce 132 m n.m.. Odlesnený chotár je na nive Nitry, Starej Nitry a na vyšších terasách okraja Nitrianskej pahorkatiny.

Má nivné, lužné a černozemné pôdy. Obec Veľký Kýr (do roku 1991 známa ako Milanovce, maďarský názov obce Nagykér) leží na brehoch rieky Nitry 17 km južne od krajského mesta Nitra. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 132 m n. m., chotár v nadmorských výškach 126–204 m n. m., toto územie sa ešte zaraďuje do Podunajskej nížiny s prvými náznakmi Zoborského masívu.

V blízkosti obce Veľký Kýr sa rozprestierajú susedné obce Branč, Komjatice a Vinodol. V širšom okolí obce sa nachádzajú mestá Šurany, okresné mesto Nové Zámky, Šaľa, Vráble a Nitra. Cez obec vedie štátna cesta I. triedy č. 64. a železničná trať Nové Zámky – Prievidza. Extravilán obce tvoria poľnohospodársky obrábané polia, sady, vinice a štrkáreň.

 

Na konci 10. stor. prechádzajú staromaďarské kočovné kmene postupne na usadlý spôsob života a objavujú sa nové feudálne vzťahy. Zjednocovací proces vyvrcholil r. 1000. V uhorskom štáte si zachovalo územie strategický i hospodársky význam.

Obec vznikla spojením Veľkého a Malého Kýru v roku 1942. Prvé písomné správy o lokalite novozámockej oblasti sú z 2.pol. 11 st. Prvá písomná zmienka o obci  Veľký Kýr je z roku 1113 v zoborských listinách, kde sa uvádza Veľký Kýr pod názvom Ker (Zoborská listina kráľa Kolomana z roku 1113).

Obec bola vo svojich majetkom zoborského kláštora a od roku 1349 sa dostalo pod panstvom ostrihomského arcibiskupstva. Patrila mu až do zrušenia poddanstva do roku 1848. Ostrihomské arcibiskupstvo ju od 16.st. prenajímalo pedialistom. Obec patrila cirkevným inštitúciám jako feudálnym vlastníkom. Cirkev mala majetky na našom území.

Archeologické nálezy dokazujú, že toto územie bolo obývané už v kamennej dobe. V neolite tu pravdepodobne bolo sídlisko kultúry so západnou lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny, v eneolite sídlisko s bolerázskou keramikou, v železnej dobe laténske pohrebisko, a v rímskej dobe germánske sídlisko.

V 1. storočí nášho letopočtu tu Rimania postavili pohraničnú strážnu vežu (castellum), pretože tadiaľto viedla jedna z najdôležitejších obchodných ciest, tzv. „Jantárová cesta„. V 9. storočí tu stála veľmoravská osada, z 10. storočia pochádza pohrebisko belobrdskej (teda slovansko-staromaďarskej) kultúry.

Z 11.-13. storočia sa vykopalo radové pohrebisko pri (zaniknutom) románskom kostole sv. Klimenta z 11. až 13. storočia. Veľký Kýr sa prvýkrát spomínana v listine kráľa Kolomana z roku 1113 ako Ker, čo je zrejme pomenovanie podľa jedného z legendárnych 7 staromaďarských kmeňov Kér.

Zo zoborskej listiny z roku 1113 vyplýva, že po smrti vodcu Huba, sa obec stala majetkom zoborského opátstva a jej obyvatelia jeho poddanými. Dovtedy v nej žili slobodní roľníci. Vtedajší obyvatelia, ktorí vďaka misionárom zo zoborského kláštora prijali kresťanskú vieru, sa schádzali v tomto kostole, až kým nebol zničený počas tatárskeho vpádu.

Nový kostol, ktorý stojí dodnes, bol postavený približne v rokoch 1332 až 1371. Od roku 1349 sa obec stala vlastníctvom ostrihomského arcibiskupstva, ktoré ju do 16. storočia prenajímalo zemanským rodinám.

Počas celého stredoveku bola oblasť obce Veľký Kýr vo vojnových časoch vystavená náporom cudzích vojsk. V roku 1572 bola obec obsadená Turkami a v roku 1599 ju Turci vypálili. Po ničivých vpádoch bola však obec rýchlo obnovená a nadobudla predošlí význam.

V roku 1580 – 1663 patrila obec Malý Kýr k pevnosti Nových Zámkov, ktorá bola sídlom hospodárskej správy majetkov ostrihomského arcibiskupstva. 2.pol. 16 st. Sa vyznačovala pomerne pokojným obdobím. Vojna vypukla až r. 1593 ( 15 ročná vojna ).

Územie bolo pod tureckou nadvládou. Dedina veľa trpela od vojen, veď už počas vládnutia Rimanov viedla tadeto jedna z najdôležitejších obchodných ciest vyššie už spomínaná Jantárová cesta. Turci okupovali územie až do roku 1685. Počas tohoto obdobia sa dedina vyľudnila.

Územie Veľkého Kýra až koncom 80 r. 17 st. sa ocitlo mimo dosahu osmanskej moci . Turecké vojny zanechali značne spustošenú obec. V 18 st. sa začala obec poľnohospodársky vzmáhať, od 19 st. sa stále silnejšie uplatňovali prvky kapitalistickej výroby. Ku kultúrnym pamiatka z tohoto obdobia patrí rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža v barokovom štýle z roku 1768.

Začiatkom 17. storočia prežíva obec svoj najväčší rozmach. Podľa starého medeného pečatidla bol vtedy Veľký Kýr mestečkom – získal tak privilégium usporiadania výročných trhov. Usadlosť patrila medzi 120 stredne veľkých mestečiek, v ktorých sídlili úrady celého okresu, usporadúvali sa trhy, otvorila sa krčma, hostinec.

Spolu s Kýrom boli v nitrianskej župe iba 3 takéto mestečká. Po obsadení Nových Zámkov Turkami (1663), bola obec až do roku 1685 pod tureckou nadvládou. Väčšina obyvateľstva utiekla, mnohí v krutých bojoch zomreli.

Usadlosť sa neraz označila za vyľudnenú. Ale už 5 rokov po vyhnaní Turkov (1690) mala obec 320 obyvateľov, čo bol v tom období výrazný počet. Napriek obrovskej snahe obyvateľov však už nikdy nezískala naspäť mestské privilégiá.

Obnova obce, zničeného kostola i samotných domov prebiehala dve desaťročia. V roku 1720 mala obec 25 domácností. V roku 1787 už 174 domov, kým Malý Kýr mal v tom období 54 domov.

Revolučné roky 1848 – 1849 zásadným spôsobom ovplyvnili ďalší vývin v krajine. Marcové zákony z roku 1848 oslobodili urbariálnych poddaných od feudálnych povinností a umožnili prechod ku kapitalistickému spôsobu výroby.

Od kapitalizmu bolo územie poznačené zostujúcim sa maďarizačným útlakom slovenského obyvateľstva. Isté zmeny nastali až po 1. svetovej vojne v dobe československého štátu  a po 2. svetovej vojne, ale určitý rozmach vo vývine dediny nastal iba v posledných štyroch desaťročiach nášho letopočtu.

Utvorenie ČSR prinieslo prevratné zmeny – zdemokratizoval sa politický systém. Obdobie r. 1929 – 1933 bolo poznamenané svetovou hospodárskou krízou.

V 18. a 19. storočí sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a chovom hospodárskych zvierat. Až do pádu Rakúsko-Uhorska bola obec jej súčasťou. Ťažké roky 1. svetovej vojny poznačili aj túto usadlosť rovnako ako všetky ostatné sídla. Po podpísaní trianonskej zmluvy (1920) pripojili obec k Česko-Slovensku.

Počas 2. svetovej vojny obec na základe prvej viedenskej arbitráže patrila horthyovskému Maďarsku. Hoci v prvých etapách vojny nemecké vojská úspešne napredovali, v roku 1943 sa všetko zmenilo, postupne sa sťahovali späť. Hrozba bojiska poznačila aj okolie Nitry.

Vojsko vniklo na územie obce 27. marca 1944, zničili mosty nad riekou Nitrou. V roku 1948 dostala obec nový názov, Milanovce. Obec sa prudko rozvíjala, menila sa tvár ulíc, v 60-tych rokoch vybudovalo sa mnoho nových budov občianskej vybavenosti, v roku 1949 v nej vzniklo Jednotné roľnícke družstvo.

V roku 1980 tu bolo 994 obytných domov, pričom vyše 700 vzniklo v povojnovom období. Po nežnej revolúcii v roku 1989 obyvatelia obce spísali petíciu, v ktorej žiadali o prinavrátenie pôvodného názvu obce, Veľký Kýr. Povolenie dostali v roku 1991.

Po prevrate “nežnej revolúcii” v roku 1989 prišlo k pádu komunistického režimu. Začala sa písať nová kapitola dejín. Dňa 8. až 9. júna 1990 sa uskutočnili voľby do SNR, FZ SN a SĽ. Nové vedenie obce Veľký Kýr prevzalo na seba zodpovednosť.

Dňa 17. jula 1992 bola vyhlásená Zvrchovanosť Slovenska, 1. 9. 92 schválená ústava Slovenskej republiky a 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika v ktorej sa do dnes obec Veľký Kýr prezentuje v okrese Nové Zámky.

  Zdroj: Wikipedia.org, velkykyr.sk, e-obce.sk Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0


Veľký Kýr – Nové Zámky Okolie

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+.

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veľké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete..

Veľký Kýr – Nové Zámky Okolie
5 (100%) 1 hlas/ov

Komentáre

Leave a Reply