Transport Židov z Nových Zámkov

Transport Židov z Nových Zámkov

Transport Židov z Nových Zámkov. Alžbeta Varádiová žila v Nových Zámkoch, ktoré v roku 1938 pričlenili k Maďarsku. Život sa zmenil všetkým obyvateľom, zle znášala odsun Židov a svoju neschopnosť pomôcť im. Chodili k transportom s balíčkami pre Židov, uplakané sa vracali domov.

Transport Židov z Nových Zámkov

Alžbeta sa narodila v roku 1924 v Nových Zámkoch v rodine železničného revízora.

„Bolo nás päť dievčat, môj otecko sa druhýkrát oženil, lebo jeho manželka zomrela a vychovávali nás veľmi prísne, ale veľmi láskavo.“

Alžbetu vychovávali v kresťanskom duchu a viedli k láske k ľuďom bez ohľadu na národnosť či vierovyznanie.

Dodnes si spomína na stretnutie s vtedajším československým prezidentom T. G. Masarykom.

„Mala som sedem rokov, ale viete, tá láska, ktorá z neho vyžarovala a vôbec aj tí ľudia, boli celkom iní.“

Pred pripojením jej rodného mesta k Maďarsku v roku 1938 nevnímala vo svojom okolí žiadne národnostné spory medzi Slovákmi a Maďarmi. Transport Židov z Nových Zámkov

„Tu bolo ozaj radosť žiť a zvlášť, keď to bola prvá Československá republika, tak si na ňu nádherne spomínam.“

Viedenská arbitráž však všetko zmenila. Z jedného dňa na druhý opustili mesto českí vojaci.

Kývali sme im, oni kývali nám, my sme kývali im… Mnoho ľudí tu zostalo, aj Česi tu zostali. No niektorí odišli preč, to si pamätám, lebo my sme bývali v železničnom činžiaku na stanici no a tí, čo tam boli zamestnaní, tak tí všetci nemuseli odísť, ale odišli.

Alžbeta Varádiová
Alžbeta Varádiová

Pričlenenie Nových Zámkov k Maďarsku

Po príchode maďarského vojska sa muselo slovenské obyvateľstvo prispôsobiť novým podmienkam. Miestnych úradníkov nahradili Maďari, avšak Alžbeta si nespomína, že by mal niekto na úradoch problém dorozumieť sa.

Štátna meštianska škola, ktorú navštevovala aj Alžbeta, sa zatvorila a ona musela spolu s ostatnými žiakmi pokračovať vo vyučovaní v tzv. Flengerke:

„Tam boli mníšky, to bol kláštor. Hore bývali mníšky a dole bola škola. My sme sa maďarsky učili.“

Spolu s nimi navštevovala pravidelne aj maďarské sväté omše. Príležitostne však pociťovala nepriateľstvo zo strany Maďarov, ktorí prišli do Nových Zámkov z Maďarska.

Neviem prečo bola medzi týmito Maďarmi a tamtými Maďarmi taká strašná nenávisť. Pretože my sme sa tu mali veľmi dobre, my sme mali všetko, čo sme chceli, nám nič nechýbalo, ani nás nikto preto, že sme rozprávali maďarsky, neprenasledoval.

Vyvážanie Židov z Nových Zámkov

Transport Židov z Nových Zámkov. V roku 1944 postihli život v Nových Zámkoch viaceré tragédie. Židovskú komunitu z mesta a okolia natlačili do miestneho geta, ktoré sa stalo pre jeho obyvateľov poslednou zastávkou pred deportáciou.

Tam boli nahrnutí do takých veľkých miestností. Neboli tam postele, spali ako vedeli, posediačky, či si ľahli na zem alebo ako. To bolo úbohé, to bolo katastrofálne škaredé. Neviem si predstaviť, ako môžu takto ľudí trápiť a ničiť, veď nikto nemôže za to, čím sa narodí.

V júni vyviezli deportačné vlaky z Nových Zámkov do koncentračného tábora Osvienčim tisícky Židov, čoho svedkom sa stala aj Alžbeta.

Chodili sme sa všetci na stanicu pozerať, že keby sme vedeli niekomu niečo dať, tak že by sme dali, také balíčky sme mali urobené. Transport Židov z Nových Zámkov. Ale tam sme sa nedostali, lebo tam boli samí gestapáci a to by bolo bývalo veľmi nebezpečné. Takže potom sme len odišli domov, pravda, uplakané, nešťastné, že sa zaoberalo s nimi ako so zvieratami.

Bombardovanie Nových Zámkov

V októbri 1944 Nové Zámky dvakrát bombardovali, rodina sa však stihla na túto udalosť aspoň provizórne pripraviť a prichystať si úkryt.

Pamätám sa, že bolo 7. októbra, ale vtedy bol nejako strašne krásny čas, teplo bolo a pamätám sa na to, že som prišla domov zo školy a maminka mala uvarené, lečo sme mali, aj na to si pamätám a teraz sa ozvala siréna. Mali sme mačku, a tá mačka utekala do tej malej pivničky, ktorú otecko urobil.

Náš otecko hovoril:

„No, zviera vždy pocíti, kde je isté miesto, poďme aj my tam.“

Z činžáku k nám chodievala jedna rodina, ale vtedy, ja neviem, to tak vyšlo, že sa nepozbierali. Ten činžák dostal plný zásah a tí, čo k nám chodili, tak tí všetci pomreli…. Ale prestali bombardovať pred naším domom, a tak sme potom už nikdy nezostávali doma, ale vždy sme chodili von do poľa na také miesto, kde bolo to kukuričné krovie, tak tam sme sa schovávali.

Posledné bombardovanie zažili Nové Zámky 14. marca 1945, len niekoľko dní pred oslobodením. Mesto bolo po týchto útokoch, ktoré si vyžiadali tisíce obetí, úplne zničené.

Po bombardovaní som išla, tak kláštor zostal celý a sestričky tiež boli v bezpečí, takže potom som sa upokojila a išla som domov. Ale viete, čo to bolo? Plakala som celú cestu, keď som išla domov…Také úžasné krátery velikánske boli, ako ste všade išli. Tak to bolo už veľmi zlé, škaredé to bolo a smutné. Mnoho priateľov mi tam zomrelo.

Po bombardovaní …

Krátko po bombardovaní v októbri 1944 Alžbeta skončila školu a v nasledujúcom roku zmaturovala.

Ešte tu boli vtedy Maďari, takže sme maturovali už na gymnáziu, lebo som chodila do lýcea. To bolo štvorročné štúdium a ešte by som mala dva roky chodiť do učiteľského ústavu, aby som dostala spôsobilosť učiť.

Traumatizujúcim zážitkom bol pre obyvateľov Nových Zámkov aj prechod frontu a príchod vojakov Červenej armády.

Ozvala sa siréna, ani nie, už prišli vojaci. Tak sme sa schovali a viem, že som sa začiernila, ručník čierny som si dala, obliekla som sa ako starena. No ale keď ten pán, ktorý nás tam pritúlil, hovoril, že je to skupina, ktorá znásilňuje, tak mal vzadu v pivnici uhlie, zahrabali sme sa s mojou tetou do uhlia a on tam ešte nahádzal rôzne veci (aby nás ukryl).

Šťastlivo sa však dožila oslobodenia a spolu s ostatnými prežívala nadšenie z toho, že už nemusia mať strach z bombardovania.

„To bolo to najdôležitejšie, lebo to bolo strašné.“

Po vojne …

Alžbeta odišla do Bratislavy na Pedagogickú akadémiu, po skončení ktorej sa stala učiteľkou zemepisu a výtvarnej výchovy. Postupne pôsobila na rôznych miestach Slovenska – v Kysuckom Lieskovci, v obci Lodno, v Kysuckom Novom Meste, až sa dostala do Šípková pri Bánovciach nad Bebravou.

„Veľmi dobre tam bolo, krásne tam bolo, a potom, mala som sa vydávať, tak som sa ťahala bližšie domovu.“

Alžbeta sa nakoniec dostala do Nových Zámkov na chlapčenskú školu. To bola tá škola, kde ja som do meštianky chodila.

V súčasnosti je na dôchodku, chýba jej však pokoj „starých čias“. Veselo bolo, dobre bolo. Taký pohodlný, pokojnejší život sme mali. Teraz sa neopovážim vyjsť na ulicu von o dvanástej v noci.

 

Zdroj: DENNIKN, Ján Mitáč, Martina Fiamová, Foto – Post Bellum


Transport Židov z Nových Zámkov

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+.

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veľké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.

Transport Židov z Nových Zámkov
5 (100%) 18 hlas/ov

Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….

Komentáre

Zanechaj komentár