Anton Bernolák

Anton Bernolák

Anton Bernolák

Narodil sa dňa 3. október 1762 v Slanici a zomrel 15. január 1813 v Nových Zámkoch bol slovenský rímskokatolícky kňaz, šľachtic a jazykovedec. Ako prvý kodifikoval spisovnú slovenčinu – Bernolákovčinu. Je po ňom pomenovaná planétka (13916) Bernolák.

Anton Bernolák
Anton Bernolák

Pochádzal zo zámožnej zemianskej plátenicko-farbiarskej rodiny. Ľudovú školu navštevoval v Slanici a pravdepodobne vo farnosti v Námestove.

V r. 1778 – 1780 študoval poetiku a rétoriku na seminári Emericana v Bratislave, 1780-1782 filozofiu v seminári Stephaneum v Trnave, 1783-1784 katolícku teológiu na univerzite vo Viedni, 1784-1787 v generálnom seminári v Bratislave.

Za kňaza bol Anton Bernolák vysvätený v r. 1787 v seminári v Bratislave. Od tohto roku pôsobil ako kaplán v Čeklísi – súčasnom Bernolákove. Ako tajomník arcibiskupského vikariátu, diecézny cenzor a archivár a začas i notár ústrednej cirkevnej stolice v Trnave.

V tomto období sústredil okolo seba bohoslovcov v spoločnosti Societas excolandae linguae Slavicae, ktorí sa zameravali na pestovanie slovenského jazyka. V Nových Zámkoch pôsobil v rokoch 1797 až do svojej predčasnej smrti ako farár a dekan súčasne i riaditeľ hlavnej mestskej školy na ktorej vyučoval ako učiteľ náboženstvo.

Anton Bernolák – Literárna pozostalosť

Už na konci tretieho ročníka teológie v generálnom seminári vyhotovil v r. 1785 rozsiahly rukopis (269 s.) základnej teologickej literatúry pod názvom: Nova bibliotheca theologica selecta, ktorý sa našiel v r. 1961 v jeho rukopisnej pozostalosti v Nových Zámkoch.

Anton Bernolák a erb zemianskej rodiny Bernolákovcov zo Slanice
Anton Bernolák a erb zemianskej rodiny Bernolákovcov zo Slanice

Z posledného ročníka sa zachoval rukopis o poľnohospodárstve De oeconomia ruralis, ktorý sa našiel v tom istom roku 1961 v pozostalosti v Nových Zámkoch.

Po dvojročnej príprave vydal v máji 1787 za pomoci spolupracovníkov latinský spis Dissertatio philologico-critica de litteris Slavorum.

V ňom stanovil základná pravidlá prvého slovenského spisovného jazyka a zdôvodnil aj jeho ortografiu /pravovopis/, ktorá bola pripojená ku spisu pod názvom Linguae Slavonicae per regnum Hungariae usitatae compendiosa simul et facil Orthographia vyšla v tom istom roku samostatne tlačou.

Po vydaní Bernolákovho diela Grammatica Slavica v r. 1790 vypracovali členovia Slovenského učeného tovaryšstva veľkorysý plán prekladania latinskej a nemeckej náboženskej literatúry.


Kompletné prvé vydanie šiestich zväzkov Repertorium Lexici : Slavici-Bohemico-Latino-Germanico-Ungarici od autora Antona Bernoláka , rok vydania 1827 Budín. Polokožená väzba z trieselnej teľacej kože vo veľmi dobrom stave, prvý zväzok kompletne zreštaurovaný v roku 1965.


Antona Bernolák rodisko obec SLANICA
Antona Bernolák rodisko obec SLANICA

Anton Bernolák bol vedúcou osobnosťou tohto literárno-vydavateľského spolku, ktorý mal pobočné stánky po celom Slovensku. Etymologia Vocum Slavicarum vyšla v Trnave r. 1791.

Z tohto obdobia je i polemický obranný spis Toto maličké písmo má sa panovi Anti – Fándlymu do jeho vlasných rúk odevzdať v r. 1790. V ňom bránil nielen Fándlyho, ale hlavne princípy novej spisovenej slovenčiny.

R. 1794 vystúpil Bernolák voči Jozefovi I. Bajzovi v tlači s polemickým spisom Ňeco o Epigramatéch anebožto malorádkoch Jozefa Ignaca Bajzi. R. 1975 vydal kázeň O vážnosti a uctivosti stavu kňezkého.

R. 1976 v Trnave vydal tzv. malý katechizmus pod názvom : Katechizmus z otázkami a odpoveďami k vynaučováňú krajinskej mládeži. V tom istom roku pripravil do tlače prvú časť Slovára, ale pre nedostatok financií sa upustilo od tejto myšlienky.

Slovár čakal na vydanie vyše štvrť storočia. Jeho vydania sa už nedožil. Slovár začal vychádzať až o 12 rokov po jeho smrti v rokoch 1825-1827. Vyšiel pod názvom Slovár slovenský, česko-latinsko-nemecko-uhorský v 6. zväzkoch.

Pri svojej kodifikátorskej práci sa Anton Bernolák vo svojich dielach opieral o vtedy známu jazykovednú literatúru. Využíval české gramatické príručky a slovníky a západoslovenskú jazykovednú a slovníkovú literatúru. Vo svojej práci nadväzoval na staršie jazykovedné tradície, mnohé preberal a rozvíjal, spresňoval a dopĺňal.

Z jeho prvých strán Etymológie a v Slovári je zjavná závislosť a nekriticky podľahol starším predlohám od Doležala a sčasti i od Rosu. No jeho dielo je živé i dnes. Je dôležitým prameňom poznávania dejín slovenského jazyka, svedectvom o gramatickej stavbe jazyka a slovnom bohatstve prvej verzie spisovnej slovenčiny.

Anton Bernolák – Pôsobenie v Nových Zámkoch

Anton Bernolák rukopis
Anton Bernolák rukopis

V roku 1797 sa oznámil súbeh na faru v Nových Zámkoch. Mesto patrilo k popredným farským miestam a medzi tridsiatimi šiestimi záujemcami sa nachádzalo i meno Antona Bernoláka. Odporúčajúci list napísal generálny vikár Jozef Vilt arcibiskupovi Jozefovi Bathányimu.

Do nového úradu ho uviedli práve na základe tohto odporúčania 5.5.1797 a ešte v tom istom mesiaci ho menovali za vicearcidiakona novozámockého okresu. Až po odovzdaní úradu v trnavskom vikariáte prišiel do Nových Zámkov 1.6.1797.

Ostrihomská cirkevná vrchnosť roku 1804 rozdelila veľký novozámocký okres na dve časti – dolný a horný. A. Bernolák sa stal dekanom dolného okresu.Vykonával i funkciu správcu hlavnej novozámockej mestskej školy.

autogram Anton Bernolák
autogram Anton Bernolák

V tomto období mali Nové Zámky vyše 5 300 obyvateľov z ktorých bola polovica Slovákov a Maďarov, ale veľa obyvateľov hovorilo po nemecky. Nakoľko ovládal všetky tri reči dokonale, mohol dobre uplatniť svoje schopnosti.

Vo farnosti zaviedol prísny poriadok, dôkladne viedol nielen účtovné doklady ale aj všetky prípisy, ktoré sú poznačené jeho vlastnoručne písanými poznámkami. Rozposielal cirkevné a svetské obežníky, správy o kostoloch a mal na starosti i dekanský protokol.

Zostavoval obyvateľstvu rozličné listy i listiny, zmluvy a potvrdenia. Veľa času mu zaberalo nielen vybavovanie úradnej agendy ale i povinnosti vyplývajúce z funkcie riaditeľa hlavnej novozámockej školy.

V čase napoleonských vojen v r. 1779 – 1800 organizoval v celom dekanáte rôzne zbierky peňazí, obväzoch a iných vecí pre vojsko o čom viedol výkazy. Mal na starosti viac farností dolného novozámockého dištriktu, ktoré musel pravidelne navštevovať.

O týchto viedol záznamy vo svojej intenčnej knižke v r. 1801-1806 a v r. 1808-1809. V jeho osobnom denníku sa našli i záznamy o častých cestách do Nitry, kde bol pobočný stánok Slovenského učeného tovaryšstva.

Kaplnka svätej Trojice v Nových Zámkoch - hrob Antona Bernoláka
Kaplnka svätej Trojice v Nových Zámkoch – hrob Antona Bernoláka

Popri týchto povinnostiach sa Anton Bernolák venoval i literárnej a jazykovednej práci.

V čase pôsobenia v Nových Zámkoch napísal a vydal jednu slovenskú kázeň Na smrť mnohovelebného pána Sztocsko Jurka /Trnava, 1803/ a dve maďarské kázne : Halottas beszéd /Trnava, 1809/ a Be – iktató beszéd /Trnava, 1809/.

Je autorom nikde nezaznačenej dosiaľ neznámej latinskej vítacej reči pod názvom: Allocutio, vytlačenej v Komárne v r. 1809 na štyroch kvartových stranách.

Dlhoročná, vyčerpávajúca práca na poli literárnej a jazykovednej tvorby a nesmierne množstvo bežných úradných povinností mu postupne podlamovali sily.

Ku koncu jeho života mal nesmierne množstvo starostí a duševného utrpenia, ktoré mu spôsobovali neustále spory s mestom Nové Zámky i s jednotlivými obyvateľmi ako aj ťažkosti, ktoré na neho doľahli s vydržiavaním a podporou niekoľkých členov rodiny.

Tieto vplývali na jeho zdravotný stav a nervové vypätie. V tom čase v predtuche svojej predčasnej smrti spísal testament 9. decembra 1809.  Jeho knižnica bola nájdená na povale novozámockého farského kostola. Počet Bernolákových kníh je v inventári z roku 1813 udaný 270 pozíciami, čo naznačuje počet titulov.

Diel bolo viac. Pravdepodobne pri požiari Nových Zámkov v roku 1810, ktorý značne poškodil kostol i faru, preriedil aj Bernolákovu knižnicu. Po jeho smrti je možné, že jeho knižnicu si rozobrala Bernolákova rodina ako aj záujemcovia.

Anton Bernolák – Slovenské učené tovarišstvo

So svojimi pobočnými stánkami boli zriadené od východu po západ Slovenska. Organicky súviselo so šírením osvety a literatúry v novom spisovnom jazyku. Bernolákov pravopis vychádzal z trnavského nárečia. Šíriteľmi myšlienok a cieľov A. Bernoláka boli: Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý, Alexander Rudnay.

Neskôr sa k nim pripojila i laická skupina na čele s Martinom Hamuljakom. V tejto súvislosti je nevyhnutné povedať, že hnutie bernolákovcov (ktoré trvalo vyše 50 rokov), ich literárnych diel, denno-dennej práce medzi Slovákmi a vzdelancami, vytvorili podmienky pre druhú kodifikáciu slovenského jazyka (1843 v Hlbokom – Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža).

Anton Bernolák - Dielo

 

  • 1782 – Divux rex Stephanus, magnus Hungarorum apostolus (Trnava)
  • 1787 – Kritická filoogická rozprava o slovenských písmenách (Dissertatio-critica de literis Slavorum), anonymné kolektívne dielo bratislavských seminaristov, ktoré vzniklo pod vedením A. Bernoláka (Bratislava)
  • 1787 – Stručná a zároveň ľahká ortografia (Linguae Slavonicae… compendiosa simul et facilis Orthographia), jazyková príručka s novými pravopisnými zásadami
  • 1790 – Slovenská gramatika (Gramatica Slavica), prvá normotvorná gramatika slovenského jazyka (Bratislava); bola tak významná, že v roku 1817 vyšla v nemeckom preklade
  • 1790 – Toto maličké písmo má sa pánovi Anti-Fándlymu do jeho vlastních ruk odevzdať, polemický spis
  • 1791 – Etymológia slovenských slov (Etymológia vocum slavicarum), príručka o tvorení slov (Trnava)
  • 1794 – Ňečo o epigrammatéch
  • 1794 – Ešče ňečo o epigrammatéch, anebožto málorádkoch M. W. P. Jozefa Bajza… (Vidané v Poli elízíském teho roku 1794), anonymný spis napísaný v zápale boja proti Ignácovi Bajzovi
  • 1795 – Príhodná kázeň pri primíciách Jozefa Kunsta, kázeň
  • 1795 – O vážnosťi a ucťivosťi satvu kňažského príhodná kázeň
  • 1796 – Katechizmus z otázkami a odpoveďami…
  • 1803 – Na smrť… Stocsko Jurka
  • 1803 – Pohrebná kázeň
  • 1809 – Halottas beszéd
  • 1809 – Be-ik- tató beszéd
  • 1825 / 1827 – Slowár Slowenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, 6-dielny slovník, ktorý mal byť normotvornou príručkou slovnej zásoby (vydal ho až kanonik Juraj Palkovič v Budíne po Bernolákovej smrti)

Anton Bernolák

POTOMSTVO JEDNEJ BERNOLÁKOVSKEJ RODINY ZO SLANICE

O pôvode zemianskej rodiny Bernolákovcov zo Slanice, z ktorej pochádzal prvý kodifkátor spisovnej slovenčiny Anton Bernolák (1762-1813), sme hovorili už vo viacerých príspevkoch. V nich sme uviedli, že jej počiatky siahajú už do polovice 16. storočia a súvisia s osídľovaním nových obcí na severnej Orave, medzi nimi i Slanice (zatopenej od r. 1953 Oravskou priehradou).

Vtedy jeden z bratov Klaudiovcov, pochádzajúci z Kňažej, priviedol do Slanice prvých osadníkov a stal sa ich šoltýsom (dedičným richtárom). Podľa vtedajšieho zvyku dávali Šoltýsom mená podľa dedín, ktoré spracovali a šoltýsi v Slanici mali teda priezvisko Slanický.

V rokoch 1619-1622 bol napr. tamojším šoltýsom Michal Slanický a v roku 1677 Juro Slanický, ktorý mal už 12 „spoločníkov“, čo znamená, že na šoltýskej usadlosti žilo vtedy už 12 rodín. Už v polovici 17. storočia jedna zo šoltýskych rodín mala prímenie či prezývku Brnuľa.

Prvý záznam o jej predstaviteľovi sa nám zachoval v kanonickej vizitácii námestovskej farnosti z roku 1658. Z tejto rodiny Brnuľovcov, nazývaných neskôr Brnuliakovcami alebo Brnoliakovcami vyšlo potom iste aj viacero potomkov. Z nich sa v roku 1677 spomína Matej Brnuľa, bohatý slanický chovateľ dobytka a obchodník s poľskou soľou, ktorý mal od oravského panstva v prenájme tri poľany.

Práve tohto Mateja Brnuľu, iným menom Slanického (Mathiam Brnulla aliter Szlaniczky) povýšil v roku 1681 cisár Leopold I. s manželkou a deťmi do zemianskeho stavu. Toto povýšenie do zemianskeho stavu sa vzťahovalo iba na rodinu Mateja Brnuľu a jej potomkov, a nie na ostatných Brnuľovcov či Brnoliakovcov, ktorých bolo v tom čase v Slanici už nepochybne viac.

Túto skutočnosť treba brať vždy do úvahy, pretože aj po roku 1681 žili v Slanici popri zemianskych rodinách Brnoliakovcov aj nezemianske rodiny tohto istého mena. Bolo ich dokonca viacej a dlhšie sa tu aj udržali.

Kým posledný predstaviteľ zemianskej rodiny Bernolákovcov, mladší brat Antona Bernoláka Matej zo Slanice, odišiel v roku 1792, nezemianske rodiny sa tu udžali až do konca 30. rokov 19. storočia. Aj z ich radov vyšlo mnoho vzdelanocv, ako o tom svedčí potomstvo jednej z nich.

Z posledných nezemianskych rodín Bernolákovcov v Slanici bola nepochybne najpozoruhodnejšia rodina Jána Bernoláka, na ktorého si starí obyvatelia obce ešte aj za čias Jozefa Kohútha spomínali ako na Janka Bernoláka a táto familiárna forma jeho krstného mena je doložená aj v písomných prameňoch.

Keď napr. po roku 1848 správa oravského panstva zhromažďovala od posledných farbiarov kontakty na držby mangľov a farbiarní, Jozef Galas v Slanici uviedol, že takýto kontrakt má od „Bernoláka Janka“. Pre ľahšie rozlíšenie veľkého počtu Jánov Bernolákov, o ktorých budeme ďalej hovoriť, budeme túto formu krstného mena uňho používať aj my.

Bol synom Jozefa Bernoláka a jeho manželky Márie, rodenej Gažovej a narodil sa v Slanici 22. júna 1768. O tom, že otcom Janka Bernoláka bol Jozef Bernolák vedel, pravda, už jeho pravnuk Ferdinand Bernolák, za dobu jeho narodenia pokladal však rok 1764.

Zrejme si nevšimol, že Jozefovi Bernolákovi sa ešte aj v roku 1768 narodil syn Ján, čo znamená, že prechádzajúci chlapec s týmto menom po narodení skoro zomrel. O správnosti jeho narodenia v roku 1768 svedčí aj údaj o jeho sobáši z roku 1788, keď bol sotva 20-ročný, ako aj jeho svedecká výpoveď o osudoch zemianskeho majetku Bernolákovcov v Slanici z roku 1815, keď mal 47 rokov. Bol teda tak starý ako mladší brat Antona Bernoláka Matej a oboch bratov dobre poznal.

O školskom vzdelaní Janka Bernoláka sme nezistili nič bližšieho. Musel však okrem základnej školy chodiť aspoň do nižších tried gymnázia, pretože sa písomne vyjadroval veľmi kultivovane. Začiatkom roku 1788 sa oženil s 19-ročnou Júliou, rod.

Grigeľovou z Oravských Hámrov, dcérou obchodníka s plátnom Jána Grigeľa a jeho manželky Kataríny, a mal s ňou početné potomstvo. Jej brat Jozef Grigeľ bol v tom čase už doktor filozofie a profesor na piaristickom gymnáziu v Nitre.

Neskôr z piaristickej rehole vystúpil a stal sa roku 1792 vicedirektorom hlavného gymnázia v Budíne. Bol talentovaným latinským básnikom, autorom početných školských príručiek a mal kladný vzťah k národnému hnutiu bernolákovskej generácie a aj jej príslušníci sa k nemu s vďakou hlásili.

To, že sa Janko Bernolák dostal do jeho blízkeho príbuzenstva, malo nepochybne veľký dosah na vzdelanostný profil jeho početných potomkov.

Janko Bernolák a Júlia, rodená Grigeľová mali spolu až 14 detí, z toho 7 chlapcov a 7 dievčat. Narodili sa v tomto poradí: Ján (1789), Alžbeta (1790), Jozef (1793), Imrich (1794), František (1796), Barbora (1797), Mária (1800), Júlia (1802), Kristína (1803), Terézia (1806), Karol (1807), Mikuláš (1808), Matúš (1811) a Žofia (1816).

Z nich iba dve zomreli v detskom veku, a to dcéra Terézia (nar. r. 1816) ako osemmesačná a syn Mikuláš (nar. r. 1810) ako jedenapolročný. Všetkých ostatných 12 detí sa dožilo nielen dospelého veku, ale v prípadoch všetkých synov dosiahlo aj vyššie ako základné vzdelanie. Matúša potom v živote volali Maximiliánom a pod týmto menom ho zapisovali aj v školách.

Za kmotrov ku krstom početných detí si rodičia pozývali prevažne obchodníka s plátnom Ignáca Galasa a jeho manželku Katarínu a iba pri niekoľkých posledných aj Mateja Gogoláka s manželkou Žofiou, Antona Ondrašku s manželkou Máriou alebo Jána Vlošaka s manželkou Máriou. Podobne aj sami bývali kmotrami pri krstoch detí v týchto rodinách.

Už Jozef Kohúth, ktorý pokladal spočiatku Janka Bernoláka za Antonovho brata zistil o Jankových deťoch niekoľko základných životopisných údajov a nám sa podarilo ich podstatne rozmnožiť a na základe zápiskov Ferdinanda Bernoláka osvetliť aj životné osudy ich ďalších potomkov.

  Zdroj: wikipedia.org, slanica.estranky.sk


Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+.

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete..

Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….
Anton Bernolák
5 (100%) 9 hlas/ov

Komentáre

5 komentárov

Zanechaj komentár