Farský Kostol Nové Zámky

Farský Kostol Nové Zámky

Farský Kostol Nové Zámky – Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža

Farský Kostol Nové Zámky je dominantou námestia a postavený bol v rokoch 1584-85. Pôvodne to bola neskorogotická jednoduchá stavba, neskôr viackrát prestavaná. Počas Bocskayovského povstania kostol sa veľmi zničil a v r.1612 ho museli takmer celý obnoviť. Zásluhou Petra Pázmanya bol kostol v r. 1633 zrenovovaný. V čase, keď bola novozámocká pevnosť v rukách Osmanov kostol prestavali a slúžil ako mešita.

Farský Kostol
Farský Kostol Nové Zámky
Rímskokatolícky kostol
Povýšenia svätého Kríža Nové Zámky

V r.1693 dal kostol opraviť arcibiskup Juraj Széchényi. Jeho erb vidno i dnes: nachádza sa nad dverami vedúcimi do lode kostola a je na ňom nápis: “ Juraj Széchényi ostrihomský arcibiskup 1693 „. V roku 1787 dal kostol zrenovovať J. Batthyányi . Farský Kostol Nové Zámky

Galéria » Nové Zámky Farský Kostol

Farský Kostol
Hlavné Námestie Nové Zámky

K poslednej zásadnej stavebnej úprave objektu došlo v r. 1877. V tomto roku kostol nadobudol neoklasicistický charakter. Z tejto doby pochádza zrejme i kruhový tvar okien. V posledných rokoch boli opravené fasády, strechy a krytina veže. Obnovu dlažby a interiéru presbytéria vykonali v r.1996. Farský Kostol Nové Zámky

Nad hlavným portálom je i dnes nápis “ Et tandem tristes caroll nost fata per ignes tota cints tali sto reparata stav 1811″. V roku 1810 stavbu aj so zariadením úplne zničil požiar. Zachovala sa len časť so sakristiou a zachránilo sa aj večné svetlo z presbytéria. Až do r. 1867 mal kostol znaky typickej stavby v štýle neskorobarokového klasicizmu. V tomto roku však vežu kostola prestavali, lebo víchrica 8. augusta 1867 vežu kostola zrútila. Postavili ju znova podľa plánov L. Lippera a na oprave sa podieľal aj arcibiskup Ján Simor.

Farský Kostol Nové Zámky

História 410- ročného kostola

Vo východnej časti novozámockého hradu, ktorá mala formu pravidelného šesťuholníka, postavil v rokoch 1584-85 jednu z najstarších pamiatok mesta, rímsko-katolícky kostol. Farský Kostol Nové Zámky

Farský kostol Nové Zámky
Farský kostol a
morový stĺ najsvätejšej Trojice
Nové Zámky Hlavné Námestie

Michal Matunák vo svojom diele „Druhé založenie Nových Zámkov“ prvé údaje v súvislosti s kostolom popisuje nasledovne:

„Hlavný kapitán (Fridrich Žerotín) v tej pevnosti (Nových Zámkoch ) vymeral miesto aj pre kostol, aby sa aspoň cez zimu v provizórnych priestoroch mohli konať bohoslužby pre Nemcov (katolíkov), sám ho vasvätil (teda miesto kostola) modlitbou.“

To sa stalo okolo roku 1582, lebo ku koncu tohto roka na toto miesto dal postaviť protestantský kapitán Ondrej Kielman, mašteľ.

Podľa hlásení nuncia z 22. a 29. mája 1584, kráľ poveril biskupov z Péču a Jágra postavením novozámockého kostola. Teda za rok založenia novozámockého farského kostola môžeme považovať tieto roky.

A ako vyzeral Farský Kostol Nové Zámky, keď ho postavili, o tom svedčí moderná rytina holandského maliara Georga Hoefnagela zo XVL. storočia s letopočtom 1598. Kostol, zobrazený na rytine bol celkom podobný dnešném u, len bol menší . Jeho prvým farárom bol Ján Szobathelyi, ostrihomský kanonik.

 

Farský Kostol

V roku 1605 Bocskaiho vojvodca Bálint Homonnai Drugeth obliehal mesto a 17. októbra aj vošiel so svojím vojskom do hradu. V tom čase protestanti osadili kostol. Vyšli len po výraznom zásahu kráľovských vojakov a postavili si kostol inde.

Farský kostol sa počas bojov Bocskaiho veľmi poškodil, a preto ho arcibiskup F. Forgátch dal znovu postaviť na konci roka 1612.

On sám ho vysvätil na počesť svätého Adalbera a dal postaviť aj hlavný oltár. V strede obrazu na oltári je krst svätého Štefana, na pravom krídle je svätý Ladislav a vľavo môžeme môžeme vidieť obraz svätého Imricha.

Vtedy mal Farský Kostol Nové Zámky už tri zvony. Počas betlehemských vojen sa farský kostol tak poškodil, že kňaz Michal Fehérvári požiadal 11. marca 1633 P. Pazmánya o jeho opravu. To sa aj stalo a do roku 1663, do tureckej okupácie, sa v ňom nerobili významnejšie prestavby.

Z tohto obdobia môžeme nájsť zaujímavý opis v knihe Evlia Cselebiho, tureckého cestovateľa, ktorý píše medzi iným o nemeckom (katolíckom) kostole takto:

„Na opis rôznych krucifixov, umeleckých lustrov, drahých lámp so vzácnymi kameňmi, zdobených predmetov, ktoré sú v ňom, je jazyk nedostatočný.

Celá plocha jeho stien je zdobená vzácnymi kameňmi, obrazmi a maľbami a niekoľkými tisícami zvláštnych a obdivuhodných balvanov.“

Juraj Szécsenyi
Juraj Szécsenyi

Po obsadení novozámockého hradu Turci farský kostol podľa predpisov islamskej viery premenili na džámi.

Namiesto veže postavili vysoký minaret pre muezína s balkónom a na vrchu s polmesiacom. Až v roku 1685, po vyhnaní Turkov , sa oslobodil aj farský kostol, hoci v dôsledku obliehaní bol v dosť poškodenom stave.

Juraj Széchényi, ostrihomský primas ho dal počas pôsobenia kňaza Michala Franya v roku 1693 zrekonštruovať. Jeho meno je zobrazené na reliéfe barokového erbu nad dverami vedúcimi do hlavnej časti kostola: GEORGIUS SZÉCHENYI. ARCH: EPP: STRIGOENSIS ANNO 1693

O prácach vykonaných na kostole sa môžeme informovať v spise Canonica Visitatio, Imricha Pongrácza, hlavného nitrianskeho dekana z roku 1695. Podľa tohto primas Szécsenyi opatril kostol celkom novou klenbou a kamennou galériou, ďalej dal vyhotoviť novú kazateľnicu a lavice.

Počas tureckej okupácie všetky drahé predmety z kostola zachránili a preniesli do Komárna a Trnavy a tie farár Michal Franyo v roku 1693 získal späť. Pavol Szécseny, veszprémsky biskup, dal vysvätiť kostol s tromi novými oltármi na deň svätého Michala. K nim bol postavený aj farský úrad.

Farský kostol, ktorý sa počas kuruckých bojov poškodil, dal opraviť primas Augustín Keresztély v roku 1723, ktorý dal tiež postaviť na kostol vysokú vežu. K ďalšej renovácii došlo až roku 1787, vďaka primasovi kardinálovi Jozefovi Batthyanymu.

Počas veľkého požiaru v meste v roku 1810 zhorel aj kostol, aj budova farského úradu, zničilo sa vnútorné zariadenie. Len sakristia sa zachránila.

V roku 1811 dala dvorná komora kostol do poriadku. O pol storočia neskôr, 9. júla 1867, víchrica zhodila vežu a pod jej váhou sa prepadol strop a zasypal pol kostola.

Ján Simor ešte v tom istom roku dal opraviť narušené časti a o desať rokov, v roku 1877, dal rozšíriť hlavnú časť kostola.

Jeho meno je vyznačené na mramorovej tabuli nad hlavným vchodom do kostola: Joannes Card Simor Ampliavit, Resttairavit, Ornavit A. 1877. Ďalšími rokmi renovácie boli: 1940, 1947, 1968, 1991.

Opis kostola

Hlavná časť kostola a svätyňa sú pomerne dlhé, takže spolu s vežou je jej vonkajšia dĺžka 51,8m, šírka 14,6 m a veža je vysoká 60m. Je postavená z tehál. Na kostole nájdeme mnoho náznakov románskeho staviteľského slohu.

Avšak počas 410 rokov existencie a mnohých prestavieb každé storočie na ňom zanechalo svoj charakteristický štýl :

  • gotika
  • renesancia
  • baroko

Najkrajšia a plasticky najbohatšie zdobená časť kostola je priečelie s vežou: Nad dverami stojí pamätná tabuľa Széchenyiho s erbom primasa. Predsieň s hlavnou časťou spája predsienka. K hlavnej časti sa pripája 5 a 5 výklenkov.

Pod svätyňou kostola je krypta, o ktorej zmienka aj v Canonice Visitatio z roku 1779 :

„Pod svätyňou je krypta, upravená na základe nových pravidiel. Vchod má zvonka. Verejnosť ju môže používať podľa nových pravidiel len obmedzene.“

Sem pochovávali kňazov kostola. O krypte sa zmienil aj Evlia Cselebi v roku 1663, kedy ju tureckí vojaci otvorili a zosnulých povynášali.

Dvanásteho novembra 1934, za prítomnosti pána farára Ščepku, učiteľa dr. Ödöna Noszkayho, Aladára Hangosa, Károlya Docsayho, Andrása Adlera, Antala Zachara, Vazula Szbóa, Józsefa Ficzu atď. otvorili kryptu.

Vykonali potrebné opravy a 13. novembra sem previezli telesné pozostatky kňaza Viktora Erhardta z cintorína sv. Jozefa, ktorý zomrel 19. 2. 1932 a za celebrovania farára Jozefa Ščepku ho opäť pochovali. O tejto udalosti referoval časopis Érsekújvár és Vidéke vo svojom čísle z 18. 11. 1934.

Najhodnotnejším umeleckým predmetom farského kostola je monštrancia z pozláteného striebra, pochádzajúca z XV. storočia. Na nej je vyznačený rok 1491, ktorý značí pravdepodobne rok vyhotovenia.

Ďalším zo vzácnych umeleckých predmetov je strieborné kadidlo (thuribulum), zlatnícka práca gotického štýlu. Trikrát ho reštaurovali, ako to naznačujú i roku na ňom: 1550, 1772, 1835. Navicula je tiež zo striebra a je zlatníckou prácou gotického štýlu.

Starý organ zničili Turci a počas veľkého požiaru v roku 1810 zhorel. Terajší organ vyhotovili v strede XIX. storočia.

Zvony mal kostol ešte pred rokom 1630, ale počas tureckých čias sa zničili. Visitatio z roku 1700 spomína, že farár zohnal jeden 1,5 metra vážiaci zvon. Visitatio z roku 1755 už hovorí o troch pokrstených zvonoch a z roku 1761 ešte o jednom 8 metrov vážiacom zvone. Všetky štyri zvony zhoreli v požiari v roku 1810.

Po vojne vznikla myšlienka zbierky na prvý zvon u vtedajšieho zbormajstra Jána Dubrovaya Spomenul túto myšlienku ako tajomník Katolíckeho krúžku 23. X. 1921. Sotva zaobstarali prvý zvon, v kruhu veriacich sa začalo hnutie na zaobstaranie chýbajúcich troch zvonov.

Na základe podnetu Oltérového združenia na zasadnutí výboru na zaobstaranie zvonov sa 12. XI. 1927 zaoberali objednaním zvonov.

Tento výbor na základe podnetu farára Viktora Erhardta, nasledovne rozhodol o nápisoch na zvonoch:

  • Veľký zvon zasvätený srdcu Ježišovmu: „Sväté srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami. 1928.“
  • Menší zvon zasvätený svätému Jozefovi: „Svätý Jozef, snúbenec Panny Márie, oroduj za nás. 1928.“
  • Malý zvon pre kalváriu s nasledovným nápisom: „Znej na slávu Božiu a počesť svätého kríža. 1928.“

V súčasnosti má farský kostol štyri zvony.

Farská komunita pod vedením farára Jána Töröka pôsobila v Nových Zámkoch už v roku 1572. Pôvodný kostol svätého Kríža bol postavený medzi rokmi 1584 – 1585. Bola to jednoduchá stavba v neskorogotickom slohu. V priebehu nasledujúcich rokov bola viacnásobne rekonštruovaná.

Počas Bocskayho povstania v roku 1605 obsadil mesto Valentín Homonnai Drugeth. Drugeth kostol odobral od katolíckych veriacich. Po povstaní musel byť v roku 1611 kostol pre značnú devastáciu takmer celý prestavaný.

Rekonštruovaný kostol vysvätil ostrihomský arcibiskup František Forgáč na počesť svätého Vojtecha. Farský Kostol dal opäť opraviť v roku 1633 ostrihomský arcibiskup, kardinál Peter Pázmány a daroval mu jednu striebornú monštranciu z čias kráľa Mateja, ktorú dostal ako dar od satmárskeho kapitána Ladislava Kuna.

V rokoch 1663 – 1685, počas obsadenia mesta Turkami (v čase zriadenia Novozámockého ejáletu – Eyalet Uyvar), bol kostol minaretom a bývalý reformovaný kostol bol hlavnou mešitou. K ďalšej renovácii farského kostola došlo v roku 1693. Zaslúžil sa o ňu ostrihomský arcibiskup Juraj Széchényi.

Na jeho počesť je nad portálom kostola nápis:
„Georgius Széchényi Archi-Episcopus Strigoniensis Anno 1693” (Juraj Széchényi ostrihomský arcibiskup v 1693. roku Pána). Po rekonštrukcii bol Farský Kostol vysvätený na počesť Nanebovstúpenia Pána 29. novembra 1694 kaločským arcibiskupom Pavlom Széchényim.

Na stene kostola sa nachádza úryvok básne, ktorú r. 1723 napísal kňaz Alexander Kudlik:

Barbareis expost dextris dum strata iacerem, Erixit rursum Széchényiana manus. Postea bombarum tactu lacerata patebam; Sed per Saxoniae sum renovata Ducem. Alexander Kudlik, 1723

V roku 1787 dal opraviť Farský Kostol arcibiskup Jozef Batthyány. 9. mája 1810. kostol aj faru zničil mestský požiar, zachránila sa iba sakristia a večné svetlo. V roku 1811 boli Farský Kostol aj fara opäť obnovené.

Z tohoto obdobia pochádza nápis zachovaný na bráne kostola:

„Et tandem tristes caroll nost fata per ignes tota cints tali sto reparata stav 1811.”

Po roku 1867 kostol dostal neskorobarokový a klasicistický ráz. Dňa 19. júla 1867 zhodila vežu kostola silná víchrica. Veža kostola spadla na ľoď a zničila jej klenbu. Provizórne opravený kostol dal podľa plánov Jozefa Lipperta opraviť v roku 1877 Ján Simor.

Za 369 forintov bola rekonštruovaná aj monštrancia, ktorá bola vyzdobená šestnástimi ametystami a deviatimi rubínmi. Počas opravy kostol dostal neoklasicistický ráz, a boli vytvorené aj kruhové okná.

Zvláštnosťou kostola je, že základ veže a jej strecha sú rovnako vysoké. Kostol bol Jánom Simorom dňa 21. október 1877 vysvätený na počesť svätého Kríža.

Posledná dôležitejšia oprava kostola bola v roku 1996, kedy bola vymenená podlaha a prestavané jeho vnútro.

Zdroj: wikipedia.org


Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+.

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete..

Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….
Farský Kostol Nové Zámky
5 (100%) 11 hlas/ov

Komentáre

Leave a Reply