Sikenička – Nové Zámky Okolie

Obec Sikenička maď. Kisgyarmat je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci Sikenička sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Martina z roku 1750. Obec Sikenička s 450 obyvateľmi leží 20 km severne od Štúrova vo nýchodnej časti Podunajskej nížiny.

Sikenička - Nové Zámky Okolie
Sikenička
erb obce

Typicky roľnícka usadlosť, obec Sikenička sa nachádza v prostredí veľmi peknej prírody. Obec Sikenička sa prvýkrát spomína roku 1248 ako Yarmat a bola majetkom rodu Hontpázmányovcov.

Obec Sikenička patrí do okresu Nové Zámky. Oficiálna webová stránka obce Sikenička: Oficiálna stránka obce

Obec Sikenička zbobí viacero malých sakrálnych pamiatok a ich dobrý stav svedčí o úprimnom vzťahu tunajších obyvateľov k rímskokatolíckej náboženskej viere. Na potoku Sikenica si obyvatelia obce Sikenička postavili aj menší vodný mlyn v období niekedy na začiatku 20. stor.

Obec Sikenička má materskú školu, kultúrny dom, športové ihrisko a anfiteáter. O obci Sikenička je treba ešte pripomenúť miestny folklór a tradičné kvalitné vinohradníctvo. Okolité lesy a kopce v blízkosti Sikeničky ponúkajú dobrodružné výlety pre miľovníkov prírody.

Chotár obce Sikenička bol už dávno vhodný na usadenie sa človeka. Dôkazom toho sú archeologické nálezy z doby neolitu, je to sídlisko volútovej a lengyelskej kultúry. Intenzívne bolo osídlenie v dobe bronzovej a laténskej, hodnotné sú archeologické nálezy z obdobia avarského kaganátu. Obec nesie meno jedného z maďarských kapitánov vojvodu Arpáda, ale je oveľa staršia.

Sikenička – Nové Zámky Okolie

Dejiny obce sú späté s viacerými zemianskymi rodmi, ktoré boli vlastníkmi obce. Koncom 19. storočia bola vďaka zriadeniu notariátu, strediskom blízkeho okolia. Chov oviec a vinohradníctvo boli hlavnou obživou obyvateľov.

Na potoku Sikenica postavili menší mlyn, ktorý fungoval až do roku 1969. V súčasnosti sa zvažuje jeho muzeálne využitie. Po bitke pri Moháči, kde padla väčšina predstaviteľov svetskej a cirkevnej moci Uhorska, do oslabenej krajiny vtrhli Turci a začala sa ich vyše 150-ročná okupácia. Sikeničku pravdepodobne získala rodina Erdödyovcov, ktorá od roku 1531 vlastnila susednú obec Horná Bíňa.

Ale o obci sa z týchto čias zachovalo málo správ. V súpise obcí poplatných Turkom sa Sikenička nespomína a ani okolité dediny. V súpise tureckých vyberačov daní z roku 1664 je obec zapísaná ako Kis Gyarmad, ktorá patrila do ejáletu (provincia) Nové Zámky, náhije (župa) Hond (Hont), livá (sandžak) Nové Zámky a tímár (benefícium) Esztergom. Bolo tu spísaných 43 domácností.

Z tohoto dôležitého súpisu sa dozvedáme, že Sikenička bola väčšou obcou a aj čím sa zaoberalo tunajšie obyvateľstvo. Časť daní sa odvádzala Mehmedovnu tímárua Ibráhímovmu tímáru, teda v podstate obec bola ich vlastníctvom. Obec pohromy tureckých vojen zrejme prežila bez väčšej ujmy.

Ale ani vyhnanie Turkov z krajiny roku 1686 nepriniesol vytúžený mier, zúrili stavovské povstania. Z nich bolo najznámejšie posledné protihabsburgské povstanie Františka II. Rákóczyho v rokoch 1703 – 1711. Obec sa stala načas majetkom kuruckého generála Jánosa Bottyána (slepý), ktorý v okolí vlastnil rozsiahle majetky so sídlom v Bátorových Kosihách.

Viaceré majetky mal prenajaté od Pálffyovcov, medzi nimi bola aj Sikenička. Tak sa obec dostala pod ochranu kurucov, s ktorými inak obyvatelia aj tak sympatizovali.

 

Väčšou pohromou bola celokrajinská morová nákaza roku 1713, ktorá značne aj tu zdecimovala obyvateľstvo. V roku 1720 mala Sikenička 42 domácností, teda menej ako v tureckom súpise z roku 1664, čo môžeme pripísať na vrub predchádzajúcich dramatických udalostí.

To sa už obec dostala späť do vlastníctva Pálffyovcov a boli pričlenenék domíniu Bátorové Kosihy. Potom sa už Sikenička mohla pokojne rozvíjať ako poddanská obec Pálffyovcov, navyše obdobie náboženskej intolerancie sa jej nedotkla. Pálffyovci tu zaviedli plemenný chov oviec.

Maďarský štatistik András Vályi o obci roku 1799 píše:

„Sikenička (Gyarmat, Kis Gyarmat) je zmiešaná maďarská dedina v Hontianskej župe, zemepánom je panstvo G. Pálffyovcov, obyvatelia sú katolíkmi, obec leží nad obcou Pavlová a k Hronu to netrvá viac ako 3/4 hodiny, Sikenička má úrodný chotár, má rôzne statky, mlyn na vodách potoka Sikenice, obec má dostatok lúk a lesov, trh je v Ostrihome (Esztergom) na 3 hodiny vzdialený a je prvotriedny“.

V roku 1828 tu bolo 89 domov, v ktorých bývalo 597 obyvateľov zaoberajúcich sa vinohradníctvom a chovom oviec. Myšlienky maďarskej revolúcie 1848/49 s nadšením prijali aj obyvatelia Sikeničky v nádeji, že Uhorsko o svojom osude bude rozhodovať samo.

Do radov honvédskeho vojska narukovalo 10 tunajších obyvateľov. Obec v revolúcii zohrala len okrajovú úlohu, dôležité udalosti sa jej priamo nedotkli. V roku 1851 Elek Fényes píše o obci:

„Sikenička  (Gyarmat, (Kis)), je malá maďarská dedina, v Hontianskej župe, pri strete hraníc Tekovskej, Ostrihomskej a Hontianskej župy; Obec má 612 katolíkov a 4 kalvínskych obyvatelov. V obci Sikenička je Katolícky farský kostol. Obec Sikenička je známa Veľkým šľachtiteľským chovom oviec. Obec Sikenička  má úrodnú ornú pôdu, lúky, lesy a vinohrad. Zemepánom je knieža Antal Pálffy. P. p. Kamenín.“

V roku 1856 bola v chotári obce prevedená komasácia, čím sa scelil celý chotár. V roku 1886 na hone Zsellérföldek (úradne Dobosok) dostali malé parcely pôdy chudobní a želiari. Odtiaľ pomenovanie honu.

V časti Homokbánya stála horáreň. V roku 1895 bol v obci zriadený notariát, ku ktorému patrili obce Pavlová a Zalaba. Tak sa Sikenička stala strediskom blízkeho okolia. Aj tak pomalý rozvoj obce spomalilo vypuknutie I. svetovej vojny (1914 – 1918), ktorá pospolitému ľudu priniesla len utrpenie a žiaľ, samozrejme ešte zhoršená hospodárskou krízou.

Z radov tunajšieho obyvateľstva si vyžiadala krutú daň, životy 22 Sikeničanov. Rok 1918 znamenal veľkú zmenu v živote obce, stala sa súčasťou novovzniknutej I. ČSR. Ale život tunajšieho obyvateľstva sa nezmenil, zaoberalo sa poľnohospodárstvom.

Veľkostatok Pálffyovcov bol čiastočne skonfiškovaný a rozpredaný medzi miestnym obyvateľstvom. Okolo roku 1920 časť obce sa stala obeťou požiaru. V tomto čase bolo vybudované futbalové ihrisko.

V roku 1930 bol v Zalabe zriadený notariát, ktorého časť sa odsťahovala zo Sikeničky do tejto obce. K tunajšiemu notariátu patrila len obec Pavlová. V obci sa začalo rozširovať podnikanie, ktorého nositelia boli hlavne obyvatelia židovského pôvodu.

Obchod s rozličným tovarom tu mala rodina Ungárovcov, Eckstein zasa vlastnil obchod a krčmu, inú krčmu vlastnil Ármin Weisz a obchod s rozličným tovarom rodina Tennebaumovcov. Rozvinuté tu bolo tkáčstvo.

Pôsobili tu Urbárnici, vlastniaci spoločné lúky, pasienky a lesy. Podobne tu pôsobili Juhosgazdák (Gazdovia – ovčiari). Po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938 sa Sikenička stala znova súčasťou Maďarska.

V rokoch 1940 – 1945 v obci bola pošta. Vypuknutie II. svetovej vojny roku 1939 znova prinieslo pospolitému ľudu biedu a žiaľ, veľmi sa prehĺbila hospodárska kríza. V roku 1944 bol tu najväčším zemepánom vitéz László Perinay, žandársky kapitán vo výslužbe a bývalí urbárnici.

Aj táto vojna si vyžiadala veľkú daň v podobe 67 životov tunajších občanov, z nich bolo 18 Židov. Obec bola na 70 % zničená. Vojna sa tu skončila 27. marca 1945. Po skončení vojny sa obec znova stala súčasťou ČSR, ale nepokojné časy sa neskončili.

Obyvateľstvo maďarskej národnosti bolo zbavené občianskych práva boli zavreté školy s maďarským vyučovacím jazykom. Do Čiech (Sudety) bolo na nútené práce roku 1946 deportovaných okolo 30 tunajších rodín a 3 rodiny boli v rámci výmeny obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom presťahované do maďarskej obce Nagykovácsi.

V roku 1948 sa situácia predsa len ukľudnila, ale Ďarmotky sa začali meniť na socialistickú dedinu. Meno obce bolo zmenené na Sikenička. Postupne sa začalo vyučovať aj v maďarskom jazyku, obyvateľom maďarskej národnosti boli vrátené občianske práva.

V roku 1949 bol založený CSEMADOK, významná kultúrna ustanovizeň Maďarov žijúcich na Slovensku a folklórna skupina (pôsobila do roku 1976, zamerala sa na ľudové tance a tradície, naštudovala viacero divadelných hier).

V roku 1950 sa odlúčilo MNV Pavlová a bola zriadená pošta. Spevňovali sa cesty a od roku 1951 sa obec stala jednou zo zastávok pravidelných autobusových spojov. V roku 1956 bolo založené miestne JRD, od roku 1958 už bolo celoobecné. V roku 1957 bola obec elektrifikovaná.

V rámci IBV sa začalo so stavbami nových rodinných domov, čím sa dosť zmenila pôvodná tvár obce. V roku 1964 bola dostavaná nová stavba kultúrneho domu, v ktorom získal miestnosti aj MNV (dnes OcÚ). Po roku 1970 bola v jeho susedstve postavená nová stavba pohostinstva a obchodu s potravinami.

V rolu 1976 bola k Sikeničke pričlenená obec Pavlová. V roku 1981 bol zriadený „družstevný klub“. V roku 1982 bola obec pripojená na verejný vodovod. V roku 1984 sa začalo s opravou kultúrneho domu (aj po roku 1990) a bolo zmodernizované verejné osvetlenie. V roku 1988 boli opravené obecné cesty a chodníky.

November 1989 znamenal koniec vlády komunistickej strany a začalo sa s demokratizačným procesom spoločnosti. Je pravdou, že možno slobodne vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru, voľne podnikať, bola zrušená cenzúra tlače, ale na druhej strane je nedostatok financií, pracovných miest, zhoršujú sa medziľudské vzťahy.

Kríza sa prehĺbila po vzniku Slovenskej republiky 1. januára 1993. Napriek tomu boli v roku 1990 opravené všetky autobusové čakárne, oplotený cintorín, roku 1992 obnovený dom smútku a zriadená digitálna telefónna ústredňa.

V roku 1993 bola spevnená cesta vedúca k obecnej časti Pincesor. Na hone Sósok (oproti vinohradom) bol obnovený zvyšok židovského cintorína s mramorovými náhrobníkmi. V súčasnosti sa obec borí s problémami väčšiny slovenských obcí v nádeji, že budúcnosť predsa len bude radostnejšia.

  Zdroj: Wikipedia.org, sikenicka.ocu.sk Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0


Sikenička – Nové Zámky Okolie

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+.

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veľké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete..

Sikenička – Nové Zámky Okolie
5 (100%) 3 hlas/ov

Komentáre

One comment

Leave a Reply