Nové Zámky v prvej sv.vojne Vojenské zabezpečenie Slovenska

Vojenské zabezpečenie Slovenska

Vojenské zabezpečenie Slovenska

Vojenské obsadzovanie Slovenska začalo od moravských hraníc dňa 1.novembra 1918, kedy dorazil do Holiča z Hodonína asistenčný oddiel bývalého streleckého (zeměbraneckého) pluku 25 pod velením nadporučíka Augustína Ripku. Vojenské zabezpečenie Slovenska 2. novembra dosiahol Malaciek a zotrval tam aj cez protesty maďarskej vlády a pokusy maďarského vojska vytlačiť jeho oddiel z Malaciek násilím.

Vojenské zabezpečenie Slovenska – Prvé boje

6.. novembra dostal posilu z Českých Budějovíc (100 mužov, 2 guľomety od pešieho pluku 101) a obsadil 8. decembra Zohor a Devínske Jazero. Keď Maďari s pokusmi naše vojsko vytlačiť neuspeli, dojednali sa so slovenským zástupcom Dr. Ivanom Dérerom demarkačnú čiaru severne od Bratislavy; tá stratila platnosť až koncom roka 1918 útokom talianskych legionárov na Bratislavu. Vojenské zabezpečenie Slovenska

Vojenské zabezpečenie Slovenska
Slovensko – Maďarská hranica

Zatiaľ dochádzali na Slovensko ďalšie jednotky zostavené z dobrovoľníkov v Prahe, v ďalších miestach Čiech a Moravy. Prvý dobrovoľnícky prápor z Prahy (stotník Římek) obsadil 9. novembra Trenčín a potom aj stredné Považie, ďalšie sily obsadili 12. novembra Žilinu a Vrútky, za tri dni však boli vytlačené. Počas novembra a decembra československých vojsk postupne pribúdalo, ich rozložením na slovenskom území a udržiavaním poriadku však postup ustal.

Vojenské zabezpečenie Slovenska – Prvé boje

Obsadzovanie riadilo „Veliteľstvo čs. vojsk na Slovensku „, zriadeného dňa 10. novembra v čele s generálom Šťikou. Malo svoje stanovište v Uherskom Hradišti, kde 26.novembra prevzal velenie plukovník Schöbl. Mal k dispozícii dve skupiny síl: tak zvanú Holičskú (pplk. Verich, veliteľstvo v Holiči) a Trenčiansku (pplk. Šembera, veliteľstvo v Trenčíne). V prvých dňoch decembra bol na základe rozkazu vrchného veliteľstva v Prahe (generál Diviš) a s ohľadom na príchod legionárskeho zboru z Talianska (určeného na obsadenie demarkačnej čiary) dodržať postup k údolia Nitry a podniknúť akcie na Žilinu.

Do 12. decembra sa utvorili na západ od čiary Nitra – Topoľčany – Preividza – Turčiansky Svätý Martin – Čadca dve skupiny československých síl:

I.skupina (západná) pod pplk. Hrbenským od rieky Moravy po Leopoldov – Sereď, II.skupina (východná) pod pplk. Šemberom.

Vojenské zabezpečenie Slovenska. Plk. Schöbl sa rozhodol použiť voľných síl oboch skupín k obsadeniu horného Považia. Na západnom slovenskú zostal s časťou síl pplk. Šembera, voľné zálohy (päť práporov, jedna batéria, jedna eskadróna a obrnený vlak) sa presunuli pod velením pplk. Hrbenského na východ v dňoch 14. a 15. decembra až do Popradu. Odtiaľ vykonávali obsadzovanie nielen na Považí, ale aj na Spišskej stolici; z ktorej bolo vytlačené poľské vojsko, ktoré tam vniklo začiatkom decembra (bolo to prvé stretnutie s poľským vojskom, ktoré potom pokračovalo v boji o Tešínsko). 16 decembra sa presťahoval plk. Schöbl z Uherského Hradišťa do Žiliny, kde už pôsobila od 11. decembra Slovenská vláda.

Vojenské zabezpečenie suverenity Slovenska – demarkačná čiara

23. decembra bola československé vojská posilnené príchodom 30.střeleckého pluku pod velením pplk. Barana a bol zahájený postup na Košice. Maďari, ktorí sa postavili u Margecian na odpor, boli rozprášení a zanechali na mieste značné množstvo vojnového materiálu. Československé vojská obsadili vzápätí Košice a Prešov.

Medzitým sa vrátil do vlasti taliansky armádny zbor o dvoch divíziách (6. a 7.) pod velením generála Picciona, ktorý bol vymenovaný vrchným veliteľom sa stanovišťom v Kroměříži. Doterajší „veliteľstvo čs. vojsk na slovensku „sa stalo“ skupinovým veliteľstvom plk. Schöbla „a premiestnilo svoje stanovište z Žiliny do Košíc 1.januára 1919.

Hlavnou úlohou talianskeho legionárskeho zboru bolo obsadiť demarkačnú čiaru, ktorú minister zahraničnia československej vlády Eduard Beneš dohodol v Paríži a ktorá mala tvoriť dočasné Slovensko-maďarské hranice, než budú na mierovej konferencií stanovené definitívne hranice. Demarkačnej čiara, stanovená vojnovou radou 25. novembra 1918, šla od Bratislavy pozdĺž Dunaja, Ipľu, cez Lučenec, Ožďany, odtiaľ priamu čiarou k sútoku riek Uh a Laborca ​​a ďalej pozdĺž Uhu do Užockého priesmyku na Slovensko-Haličských hraniciach.

Severné Slovensko na sever od čiary prebiehajúcej južne od Devínskej Novej Vsi, južne od Pezinku, cez Sereď, Novú Baňu, Banskú Štiavnicu, mýto, Košice a južné svahy Vihorlatu mala obsadiť Schöblova skupina s domácim vojskom.

Generál Piccione rozdelil demarkačnú čiaru na dva úseky. Západný úsek, ktorý siahal od rieky Moravy po Ožďany, obsadila 7.legionářská divízia (gen. Boriani), východný úsek potom 6.legionárská divízia (gen. Rossi).

Obsadenie prvej demarkačnej čiary bolo vykonané do konca januára 1919 takmer bez boja, len Bratislavu bolo nutné dobývať v dňoch 30. decembra 1918 až 2. januára 1919.

Lučenec bol obsadený už 3. januára asistenčnou rotou pešieho pluku 30 pod velením nadporučíka Jozefa Ejema.

Zdalo sa, že sa Maďari nepostavia na odpor československému postupu na prvú demarkačnú čiaru, ktorá bola oznámená maďarskej vláde v Budapešti zástupcom Dohody pplk. Vyxom.

 

Zdroj: minimuzeum.com


Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení.

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+.

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete..

Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….
Vojenské zabezpečenie Slovenska
5 (100%) 5 hlas/ov

Komentáre

Leave a Reply