Obid – Nové Zámky Okolie

Obid maď. Ebed je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci Obid je rímskokatolícky kostol sv. Štefana Kráľa z roku 1790. V Podunajskej nížine, na pravom brehu Dunaja, 7 kilometrov na západ od mesta Štúrovo, pri štátnej hranici s Maďarskom, leží malebná obec Obid.

Obec Obid sa rozprestiera na Podunajskej nížine, na pravom brehu Dunaja, 7 kilometrov na západ od mesta Štúrovo, pri štátnej hranici s Maďarskom.

Leží v nadmorskej výške 107 – 222 metrov. Odlesnený chotár je súčasťou roviny, ktorá je vytvorená z nánosov s mierne zvlneným terénom, pretkaným ramenami vodných tokov.

Smerom na sever sa nachádzajú mierne stúpajúce terasy, ktoré sú pokryté sprašou. Najsevernejšia časť chotára plynule prechádza do južných svahov Belianskych kopcov.

Územie tvorí zväčša roľa, s močaristým podložím, miestami slaná černozem a hnedozem. Obec Obid má rozlohu 2409 hektárov. Podľa posledného sčítania v roku 2001 má 1165 obyvateľov, z ktorých je 88 % maďarskej a 10 % slovenskej národnosti.

 Obec s peknou polohou sa od mesta Štúrovo osamostatnila roku 1999 a znova hľadá cestu novej prosperity, keď o svojich osudoch rozhoduje už sama.

K umeleckým pamiatkam obce Obid patrí rímsko-katolícky kostol, ktorý bol postavený v rokoch 1730 – 1732 v barokovom štýle. Obec Obid patrí do okresu Nové Zámky. Oficiálna webová stránka obce Obid: Oficiálna stránka obce

Obid – Nové Zámky Okolie

V miestnom cintoríne sa nachádza kaplnka romantického štýlu, ktorá bola postavená v roku 1862. Obec Obid má niekoľko sakrálnych pamiatok, ktoré boli postupne vybudované od roku 1778. Prvý kamenný kríž pochádza z roku 1764.

Kamenné sochy zobrazujú nasledovných svätých: Vendelín, Anjel strážny, Svätá trojica, Florián, Ján Nepomucký, Jozef. Vedľa kostola sa nachádza Stĺp milénia. Pred kostolom bol postavený pomník padlých v I. a II. svetovej vojne. Okrem týchto sa v obci nachádza značné množstvo sošiek.

[symple_googlemap title=“Obid – Nové Zámky Okolie“ location=“Obid, Nové Zámky, Slovensko“ zoom=“12″ height=250]

 

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1237. Obidské pozemky patrili prevažne ostrihomskej kapitule, ktoré obdržala od uhorského kráľa Endre II. v roku 1237. Obec sa stala filiálnou farnosťou ostrihomskej arcidiecézy.

Ale obec je rozhodne staršieho založenia. Obid viackrát zničila nepriazeň osudu (vojská, povodne, požiare a pod.), preto sa v listinách objavuje menej ako iné považské či pohronské obce. Dedina vždy povstala, čo svedčí o tvrdej povahe tunajšieho obyvateľa.

V roku 1438 kráľ Albert listinou potvrdil tunajšie majetky ostrihomskej kapituly, podľa ktorej k nim patril aj ostrov. Blízkosť významného mesta Esztergom, sídlom uhorského prímasa predsa len spôsobovalo, že Obid sa vyvíjal v jeho tieni.

Dedina v roku 1570 mala názov „Veľký Obid“ – Nagy Ebed. Spomína sa aj pusta „Malý Obid“ – Kis Ebed, inak aj Olvíz. V roku 1593 sa Obid stáva lénnikom Turkov. Za vlastníka obce bol v roku 1609 menovaný ostrihomský arcibiskup.

V roku 1664 evidovali v obci 50 domácností. Ani po vyhnaní Turkov z Uhorska v roku 1686 nenastal v zničenej krajine vytúžený pokoj. Podľa súpisu z roku 1696 jobagióni obec opustili a bývali v meste Ostrihom (Esztergom), odkiaľ chodili obrábať tunajšie polia.

Neskôr sa tu znovu usadili, ale nie na pôvodnom mieste, stará obec stávala na hone Faluhely. Ledva sa obyvateľstvo pozviechalo z vojnových otrasov roku 1703 vypuklo povstanie Františka II. Rákócziho. V rokoch 1701 – 1712 sa počet obyvateľov Obidu znížilo 20%. Obci sa nevyhla ani morová nákaza, ktorá v Uhorsku vypukla v roku 1713.

V roku 1715 tu bolo 41 domácností, v roku 1720 už len 39 domácností. Neskôr Obid nepoznal problémy obcí so zmiešaným náboženským vyznaním (žili tu len katolíci) a dal sa na cestu očividného rozvoja. Ostrihomská kapitula bola zrejme dobrým zemepánom, ktorej záležalo na prosperite svojich majetkov.

V roku 1831 obec postihla cholerová nákaza, ktorá značne zdecimovala tunajšie obyvateľsvo. Aj tunajšieho obyvateľa očarili myšlienky maďarskej revolúcie v rokoch 1848/49. 13. júla 1849 sa aj cez Obid z Komárna do Vácu presúval I., III. a VII. vojenský zbor (28000 vojakov) honvédskej armády pod vedením generála Artúra Görgeyho.

V roku 1876 Obid postihla katastrofálna povodeň, spôsobila obci značné škody. Napriek otrasom sa obec rozvíjala a patrila medzi väčšie osídlenie v širšom okolí. V roku 1886 kúpilo vedenie obce od mesta Esztergom hasičskú striekačku (vyrobenú r.1871).

V roku 1888 postihol obec veľký požiar. V roku 1890 okrem 1446 katolíkov tu žilo 18 obyvateľov židovskej národnosti. V roku 1895 bola najväčším zemepánom obce Esztergomská generálna kapitula. Bola tu známa pripúšťacia stanca.V roku 1895 pustošila ďalšia povodeň. Z toho dôvodu začali budovať pri Obide hrádzu, ktorú dokončili v roku 1899.

V Obide bolo zriadené mliečne družstvo. V roku 1912 bol Dénesom Báthym reorganizovaný Dobrovoľný hasičský zbor. V roku 1916 bolo v obci založené spotrebné družstvo a postavená jeho pekná prízemná budova.

Vypuknutie 1. svetovej vojny (1914 – 1918) zabrzdilo sľubný vývoj obce a priniesla pospolitému ľudu len utrpenie a žiaľ. Rok 1918 priniesol výraznú zmenu, obec sa totiž stala súčasťou novovzniknutej 1. ČSR.

Obid sa stal pohraničnou obcou, ktorej obyvateľstvo sa zaoberalo hlavne poľnohospodárstvom, rybárstvom a vinohradníctvom. Spotrebné družstvo sa po roku 1925 stalo členom spotrebného družstva HANZA Galanta, ktoré roku 1938 malo 32 členov.

Na základe rozhodnutia Viedenskej arbitráže 2. novembra 1938 bol Obid opäť pripojený k Maďarsku. Po vypuknutí svetovej vojny roku 1940 nastala kríza a znova trpel hlavne pospolitý ľud. Na konci roku 1944 a na začiatku roka 1945 sa tu odohrali prudké boje a obec bola dosť zničená. 28. marca 1945 sa v Obide vojna skončila.

Nasledujúce povojnové roky nepriniesli tunajšiemu maďarskému obyvateľstvu nič pozitívneho, boli zbavení občianskych práv, boli zavreté školy, vysídľovanie, zoštátnenie pozemkov.Po ukončení druhej svetovej vojny bola obec Obid začlenená do nového povojnového Československa.

Po 1948 roku sa pomery predsa len usporiadali, obyvateľstvu maďarskej národnosti boli vrátené občianske práva, začalo sa aj vyučovať v maďarskom jazyku. Obid sa začal meniť na socialistickú dedinu.

V roku 1952 bolo založené tunajšie JRD, upravovali a spevňovali sa cesty, budovali chodníky, zlepšila sa infraštruktúra obce. V rámci IBV bolo postavených mnoho nových rodinných domov, staré domy boli modernizované a tak sa čiastočne zmenil výzor obce.

V roku 1965 povodeň narobila v obci značné škody a tunajšie JRD bolo pričlenené k JRD Mužla. V roku 1974 bola postavená nová budova pohostinstva a obchodu Jednota s. d. a Klub dôchodcov – dnes Obecný úrad.

V roku 1976 bola obec pričlenená k mestu Štúrovo. Časom tu zaniklo školské vyučovanie a bol zákaz vydávať stavebné povolenia. Dokonca vznikol neuveriteľný plán Obid zrovnať so zemou a na jeho mieste postaviť závod na umelé hnojivá.

Týmto neľudským plánom urobil koniec november 1989, keď komunistická vláda padla. Je síce pravdou, že možno vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru, možno slobodne podnikať, bola zrušená cenzúra, ale na druhej strane sa prehlbuje kríza v spoločnosti, je nedostatok pracovných miest a je akútny nedostatok financií.

Táto kríza sa ešte prehĺbila po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1.1.1993 a v súčasnosti je jej rozmer alarmujúci.

V roku 1999 sa obec osamostatnila a hrozba zániku Obidu je zažehnaná. Obec po 23 rokoch opäť získala samostatnosť. Ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva sa konalo 1.12.2001, kedy bolo zvolené deväťčlenné obecné zastupiteľstvo a za starostu Tibor Nagy.

Od toho istého dátumu bol zriadený obecný úrad. Napriek dobre rozvinutej infraštruktúre, vodovod bol vybudovaný v roku 1994, plynofikácia obce v roku 1996 a na samosprávu obce čakajú v budúcnosti náročné úlohy.

  Zdroj: Wikipedia.org, obid.sk Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0

---

Obid – Nové Zámky Okolie

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnej Sieti

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.