Bajtava - Nové Zámky okolie

Bajtava – Nové Zámky okolie

Bajtava leží v Nitrianskom kraji v okrese Nové Zámky. V roku 2011 mala obec 403 obyvateľov, z ktorých sa 336 hlásilo k maďarskej a 36 k slovenskej národnosti. Rozkladá sa na západnej strane Kováčovských kopcov,v kotline na okraji chránenej prírodnej oblasti Burda. Od Mesta Štúrovo je vzdialená cca 7 km.

Kostol bol postavený v druhom polovici 18. storočia, najprv ako kaplnka a v roku 1872 bola prestavaný. Postavený bol na starých základov z kameňa, klenbovou povalou, taktiež aj sakristia. Na hlavnom oltári je obraz Panny Márie. Má 150 veriacich. Farárom je Gašpar Kneszkovics.

Bajtava - Nové Zámky okolie
Bajtava
erb obce

Podľa údajov Canonica visitácie z roku 1754 uvádza, že kostol je veľmi zlom stave, má 3 zvony. V roku 1799 bola obnovená strecha kostola. Počet obyvateľov je 402 z čoho 228 osôb je k spovedi súcích.

V roku 1785 bol v obci založený rímskokatolícky farský úrad a od tých čias sú vedené cirkevné matriky. Predtým obec patrila k matričnému úradu Salka.

Obec Bajtava je písomne doložená od roku 1261 ako Boyta, neskôr Bajtha (1808), Bajtava (1920), maďarsky Bajta. Do roku 1848 patrila obec arcibiskupstvu v Ostrihome.

V roku 1715 mala 13 domácností, v roku 1720 mala 15 domácností, v roku 1828 mala 67 domov a 402 obyvateľov.

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. V rokoch 1938 – 1945 bola obec pripojená k Maďarsku. JRD bolo založené v roku 1958. Bolo zamerané na ovocinárstvo, chov rýb.

Na severe susedí s obcou Salka, na severovýchode Lelá, na juhovýchode s Helembou a na juhu s obcou Kamenica nad Hronom. Obec Bajtava patrí do okresu Nové Zámky. Oficiálna webová stránka obce Bajtava: Oficiálna stránka obce

Bajtava – Nové Zámky okolie

 

Prvé zmienky o obci pochádzajú z roku 1261, jej názov bol v tom čase Villa Boyta. Na jej území žili ľudia už v dobe kamennej. Patrila do Ostrihomskej diecézy. V roku 1311 bola zničená vojskami Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1594 bola spustošená nemeckým vojskom, ktoré obliehalo Ostrihom.

Väčšina obyvateľstva bola vyhubená. Na konci 17. Storočia v protitureckých bojoch bola úplne zničená, namiesto maďarských obyvateľov bola osídlená Slovákmi, ktorí sa neskôr pomaďarčili. V roku 1725 bývalo v obci 17 rodín podaných a 8 rodín želiarov.

V roku 1822 sa spomína ešte ako obec so slovenským obyvateľstvom, ale v roku 1890 z 562 obyvateľov bolo slovákov iba sedem. Od roku 1848 patrila obec ostrihomskému kaplanovi. Obyvatelia sa zaoberali v prevažnej väčšine poľnohospodárstvom a pestovaním viniča. V roku 1952 mala obec 349 obyvateľov.

Podľa Andrása Vályi-ho:

„ Bajtava je slovenská dedina V Hontianskej župe, v Bátskom okrese. Patrí Ostrihomskému arcibiskupstvu. Obyvateľstvo je katolícke. Chotáre sú úrodné, má dostatok pastvín, dreva na kúrenie ako aj na stvanie, vo viniciach sa rodí dobré víno, a čo sa majetku týka patrí medzi bohaté obce. “

Podľa Eleka Fényesa:

„ Bajtava je maďarská dedina, v hontianskej župe, na mílu vzdialená od Mesta Ostrihom, má 400 obyvateľov katolíckeho vyznania. Zeme má neúrodné, ale vo viniciach sa rodí dobré víno, lesa sú pekné. V roku 1910 mala obec 583 obyvateľov, prevažne maďarskej národnosti. Až po Trianonskú zmluvu patrila do Hontianskej župy do okresu Sob. V období 1938 až 1944 podľa Viedenskej arbitráže znovu pripadla pod maďarskú nadvládu. V roku 2001 mala 401 obyvateľov, z toho 366 maďarskej a 24 slovenskej národnosti. “

Ako vyvinutá obec sa Bajtava spomína už v roku 1261 kedy patrila majetkovo Ostrihomskému arcibiskupstvu. Za panovania kráľa Sv. Štefana veľa šľachtických kmeňov a rehoľníkov sa prisťahovalo na územie Uhorska, ktorý mali za úlohu šíriť kresťanstvo.

Na území obce Bajtava, hlavne na dolnom toku Ipľa a Hrona sa usadil rod Hunt – Pázmáncov, ktorému kráľ daroval pozemky na blízkom okolí kráľovského sídla. V roku 1311 vojská Matuša Čáka pod vedením Štefana Iborfiho vyvraždili celú osadu. Podľa informácie zo starých kroník vojská Iborfiho spustošili všetky obce ležiace pomedzi riekami Ipľa a Hrona.

Prvá osada Bajta bola na mieste terajšieho Sállášok. Po vyvraždení osady, obyvateľstvo ktoré ostalo na žive vybudovalo novú osadu na terajšom mieste v okolí Kútvölgy. 10.augusta 1543 keď Turci obsadili Ostrihom, v tom čase obsadili aj osadu Kekath.

Turci dobre vedeli, že ľavý breh Dunaja, ktorý tvorí väčšiu časť nížina, budú potrebovať na zásobenie vojsk, preto ihneď v roku 1546 začali budovať pevnosť, ktorú potom pomenovali na Džigerdelen, neskoršie Parkan. V roku 1552 – 1553 osada Bajta platila Turkom poplatok za 7 domov.

V roku 1587 osada patrila majetkovo Ostrihomskému arcibiskupstvu. V roku 1593 sa začala ofenzíva proti Turkom pod vedením generála Mikuláša Pálfyho. Hlavnou úlohou oslobodzovacích kresťanských armád bolo najprv oslobodiť Ostrihom, v tom čase aj Parkan a okolie.

Začiatok 17. storočia nebol pre uhorský štát priaznivý. Zvonku to bolo najmä vplyvom tureckých vojen a nemohúcnosti zastaviť ich expanziu, vnútri krajiny vznikli stavovské nepokoje v období protireformačných snáh.

V roku 1605 rozpútal povstanie šľachtic Štefan Bocskay a cisár Rudolf I. pre vnútroštátne nezhody bol prinútený yyjednávať s Turkami o prímerí, ktoré uzavrel v roku 1606 v Žitvatoroku. Žitvatorocký mier bol potupný pre cisára aj pre obyvateľstvo, najmä tých osád, ktoré na základe zmluvy o mieri upadli do závislosti a poplatnosti voči Turkom.

Ďalšie stavovské povstanie v roku 1619 pod vedením Gábora Bethlena oslabovalo vnútroštátne pokusy o budovanie silnej armády proti Turkom. Turci ďlej plienili a niektoré osady celkom zničili. Tento ďalší pokorujúci mier pre cisára bol podpísaný 26.mája 1625.

Turci po uzavretí mieru na jeden rok utíchli. Avšak neskôr ich lúpežné výpady pokračovali a nadobúdali ešte viac na intenzite. Parkanská pevnosť sa stala východiskom tureckých výbojov. Turci nešetrili už ani najbližšie osady, hoci im platili dane. Podľa súpisu z roku 1647 osady ležiace v údolí rieky Ipľa a Hrona boli ľudoprázdne, alebo úplne zanikli.

Turkom v ich výbojoch severozápadným smerom od Parkanu najviac zabraňovali dve pevnosti: Svodín a hlavne Nové Zámky. Turci proti týmto pevnostiam podnikli celú sériu útokov drancovali okolie a korisť si odvážali do pevnosti Džigerdelen. Po týchto útokoch sa vypravil proti Turkom cisárský vojvodca Montecuccoli. Obchvatným manévrom porazil Turkov 28. júla 1661 pri Parkane.

Turci poučení touto porážkou, chystali silný protiúder. Cieľom Turkov bolo dobytie svodínskej a novozámockej pevnosti a otvorenie cesty k útoku na Viedeň, chceli ich za každú cenu zničiť.

24.septembra 1663 kapitulovala aj novozámocká pevnosť. Takmer 140 rokov sa priestory dnešného Parkanu a okolia podobali jednému veľkému táborisku. Často tu zúrili morové epidémie a rôzne orientálne choroby. Pomery v Parkane sa ustálili v rokoch 1665 – 1682.

Avšak už v roku 1683 začínajú znova rinčať zbrane. Turci neboli spokojní s tým čo doteraz získali. V roku 1683 začali Turci znova sústreďovať veľkú armádu v priestoroch Parkanu a Ostrihomu. Parkanská pevnosť Džigerdelen nebola opravovaná takmer dve desaťročia. Zubom času bola značne poškodená a len z malej časti mohla slúžiť pre ubytovanie vojakov.

Po niekoľkých tureckých nástupoch prešli do útoku spojené európske armády a veľkú porážku pripravili Turkom pri Viedni 12.septembra 1683. Než sa Turci spamätali, už ich Ján Sobieski hnal na východ. Spojené armády zaútočili 18. októbra 1683 a po dvoch dňoch krvavých bojov podarilo sa im 19. októbra obsadiť Parkan aj s pevnosťou Džigerdelen.

Podľa arcibiskupského daňového súpisu z roku 1696 obec bola úplne zničená a vyľudnená. Po skončení Tureckých vojen statkári mali v záujme, aby zeme boli obrábané a osady zaľudnené. Statkári prijímali poddaných a podľa dohody na 3 – 4 roky boli oslobodení od všetkých daní.

Podľa sčítania ľudu z roku 1725 sa uvádza, že v obci žije 17 poddaných a 8 želiarov, ktorí sa zaoberajú vinohradníctvom a cez zimné obdobie pálením uhlia pre cirkevné majetky. V roku 1720 v obci bolo 15 domácnosti, ktoré sa zaoberali pasením dobytka, poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.

V roku 1737 boli vytýčené katastrálne hraničné kopce medzi obcami Bajtava, Leľa, Kamenica nad Hronom a Chľaba. Obyvateľstvo sa zaoberá poľnohospodárstvom, vinohradníctvom.

V roku 1800 v obci žilo 22 poddaných a 32 želiarských rodín. V roku 1816, 11. júla ľadovec spustošil celý chotár. Od tých čias je v obci ako pamätný deň sviatkom. V roku 1828 obec mala 67 domova 402 obyvateľov. Podľa sčítania ľudu z roku 1852 uvádza, že počet obyvateľov v Bajtave je 349 osôb, z čoho mužov je 172 a žien 177.

Podľa národnosti maďarskej je 344 a cigánskeho pôvodu 5. 2. septembra 1881 v obci požiar zničil 62 obytných domov. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a chovom zvierat. Byt pre farára postavili veriaci. Steny sú z hliny ubíjané a strecha šindľom pokrytá, nachádzajú sa tu 2 izby, l kuchyňa, l komora a 2 maštale pokrytou slamou. Obec v tom čase mala 2 krčmy. Jedna krčma bola majetkom obce a druhá patrila cirkvi.

V roku 1914 vypukla prvá svetová vojna. V roku 1918 sa skončila svetová vojna, tým nastal pád Rakúsko – Uhorskej Monarchie. Utvoril sa nový štát Československá republika. Obec Bajtava sa stal pohraničnou obcou medzi Maďarskom a Československou republikou. Po utvorení Československej republiky v Parkane zriadili okresné sídlo ku ktorému bola pričlenená aj naša obec. V rokoch 1926 – 1930 bola vybudovaná nová budova pre obchod, krčmu a byt pre vedúceho obchodu.

  Zdroj: Wikipedia.org, bajtava.ocu.sk Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0


Bajtava – Nové Zámky okolie

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnej Sieti Facebooku i na Google+

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.

Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….
Bajtava – Nové Zámky okolie
5 (100%) 3 hlas/ov

Komentáre

Jeden komentár

Zanechaj komentár