Pantaleon Jozef Roskovský

Pantaleon Jozef Roskovský

Pantaleon Jozef Roskovský

Pantaleon Jozef Roskovský sa narodil dňa 10.3.1734 v Starej Ľubovni – a zomrel dňa 27.3.1789 v Pešti, v súčasnosti Budapešť. Bol organista, hudobný skladateľ a hudobný teoretik.

Pantaleon Jozef Roskovský
Pantaleon Jozef Roskovský

Pantaleon Jozef Roskovský pochádzal z hudobníckej rodiny. Otec Jakub bol organistom v Starej Ľubovni. Pantaleon Jozef Roskovský študoval na piaristickom gymnáziu v Podolínci a filozofiu pravdepodobne na univerzite v Trnave a tam sa mohol stretnúť aj s františkánmi.

Pantaleon Jozef Roskovský vstúpil dňa  28.11.1755 už ako absolvent filozofie do františkánskej rehole. V tom čase už bol  Pantaleon Jozef Roskovský kvalifikovaný organista, trubkár, ovládal hru na husle a bol dobrý spevák.

Pantaleon Jozef Roskovský bol prijatý do kláštora Svätej Kataríny (pri Trnave), kde bol noviciát pre slovenských kandidátov. V originálnom zázname o prijatí do rehole sa o Pantaleon Jozef Roskovský poznamenáva, že bol rodom Slovák (Slavus) a že čiastočne vedel po maďarsky i po nemecky.

Po ročnom noviciáte (1755-1756) absolvoval Pantaleon Jozef Roskovský teológiu v Pešti (1757—1758) a v Bratislave (1759-1761). Za kňaza bol vysvätený 10.08.1759 v Trnave.

Pôsobil vo viacerých kláštoroch Mariánskej provincie:

  • Nové Zámky (1761—1765)
  • Bratislava (1765-1769, 1771-1773)
  • Trnava (1769-1771, 1773-1776, 1778-1781)
  • Pešť (1776-1778, 1784-1789)

V Pešti bol Pantaleon Jozef Roskovský ako magister chóru, organista, inštruktor spevu a spovedník.

Pantaleon Jozef Roskovský

Pantaleon Jozef Roskovský počas pobytu v Budapešti sa v tomto meste a v tej dobe dalo obísť bez dokonalej znalosti maďarčiny. Maďari tam boli menšinou medzi slovanskými (Slováci, Chorváti a Srbi) a nemeckými osadníkmi.

Pre slovenských katolíkov práve v peštianskom františkánskom kláštore od prvej polovice 18. storočia až do konca 19. storočia bývali slovenské bohoslužby a slovenské kázne. Preto sa páter Pantaleon Jozef Roskovský mohol uplatniť aj v tomto smere.

V Pešti Roskovský umrel na nákazu, ktorou sa nakazil vo vojenskej nemocnici, kde viedol duchovnú správu.

Pantaleon Jozef Roskovský sa vynikajúcim spôsobom zaslúžil o hudobnú kultúru na Slovensku. V druhej polovici 18. storočia prebiehala u františkánov akoby renesancia chorálu. Z tých čias máme hudobných skladateľov: Pavlína Bajana, Edmunda Paschu, bratov Dettelbachovcov a iných.

Čestné miesto medzi nimi zaujíma Pantaleon Jozef Roskovský. Nielen ako organista a hudobný pedagóg, lež aj ako hudobný skladateľ.

Ukážka [mp3]: » Pantaleon Jozef Roskovský

(skladba: Fuga Super Ite Missa est Nativiatis, nahrávka Musica Aeterna, CD Old Christmas Music from Slovakia, Opus 1993)

Hlavnými skladbami Roškovského boli chorálne liturgické spevy: omše, ofertóriá, vespery, antifóny, litánie, Tota pulchra, Stella coeli, Tantum ergo, Rorate coeli, árie o svätých a pod. Nešlo vždy o originálne kompozície našich organistov a komponistov.

V tej dobe bolo bežné, že takéto spevy si hudobníci odpisovali zo starších zborníkov. Robilo sa to aj kvôli tomu, že v obidvoch provinciách (Salvatoriánskej a Mariánskej) samo provinciálne vedenie nariaďovalo, aby sa vo všetkých kláštoroch jednotne odbavovali všetky pobožnosti a aby sa aj všade rovnako spievalo.

Preto boli vyhotovené a schválené isté prototypy chorálnych spevov a nápevov. V Mariánskej provincii taký zborník vyhotovil páter Gaudenc Dettelbach: Missale Romanum Mariano-Seraphicum, concentibus musicis legitime adornatus ex mandato venerabilis Diffinitorii restitutum, A. R. P. Eugénii Kosa ministri provincialis iussu editum, trium venerabilium patrum diffinitorum musicorum autoritate recognitum . . . 1770 (Bratislava).

Pantaleon Jozef Roskovský bol všestranný hudobník a skladateľ
Pantaleon Jozef Roskovský bol všestranný hudobník a skladateľ [ilustračné foto]

Pantaleon Jozef Roskovský bol všestranným hudobníkom a skladateľom.

O jeho inštrumentálnych interpretačných schopnostiach svedčia zborníky so sakrálnou i profánnou tematikou, ktoré zostavil, najmä Cymbalum jubilationis (Cymbal plesania), Musaeum Pantaleonianum (Pantaleonovské múzeum).

Obsahujú 700 rôznych skladieb, dokumentujúcich štýlový vývoj repertoáru pre klávesové nástroje od obdobia stredného baroka po ranný klasicizmus.

Pre potreby rehole napísal ďalších päť zborníkov:

  • Jubilus Seraphicus (Veľká serafínska radosť),
  • Lyturgia franciscana (Františkánska liturgia),
  • Hesperus choralis (Večerný chorál),
  • Harmónia Seraphica (Serafínska harmónia),
  • Cantica Dulcisona Mariano-Seraphica (Ľubozvučné mariánsko-serafínske piesne).

Ich repertoár svojou náročnosťou presahoval schopnosti priemerných františkánskych hudobníkov, čo bolo pravdepodobným dôvodom odmietnutia jeho návrhu hudobnej reformy v Mariánskej provincii, ktorej realizáciou r. 1769 poverili P. G. Dettelbacha.

Z jeho vlastných prác sa zachovalo iba päť omší:

  1. Missa B. M. V. in Coelos Assumptae (Omša na počesť Nanebovzatej Panny Márie, 1758),
  2. Missa Annuntiationis B. M. V. (Omša na sviatok Zvestovania Panne Márii, 1758),
  3. Missa in B (Omša B-dur, 1761),
  4. Missa S. Caecilae (Omša na počesť sv. Cecílie, okolo r. 1761)
  5. Missa Solemnis (Slávnostná omša) pre soprán a koncertantný nástroj (pôvodne sa pripisovala J. Haydinovi)

dve antifóny:

  1. Regina Coeli laetare (Raduj sa, nebies Kráľovná, pred 1758),
  2. Offertorium de Resurrectione D. N. J. C. (Ofertórium na slávnosť Zmŕtvychvstania) a unikátna fašiangová paródia kláštorných Vešpier Vesperae Bacchanales (Bakchantské nešpory, 1768-1769).

Pripísať mu však možno autorstvo ešte niekoľkých motet, ôsmich malých fúg a niekoľko omší, Rekviem a Te Deum zo zborníka Lyturgia franciscana. Vo svojich raných prácach, spadajúcich do obdobia baroka, čerpal z hudobných prameňov františkánskej rehole, ale i z tvorby skladateľov tzv. rakúsko-viedenského okruhu.

Neskôr sa priklonil ku štýlu klasicizmu, v duchu ktorého prepracoval i viaceré svoje staršie skladby. Na základe výskumu všetkých jeho diel sa predpokladá, že vyhotovil deväť hudobných zborníkov. Väčšina ich je v hudobnom oddelení Széchényiho knižnice v Budapešti.

To preto, že P. Pantaleon Jozef Roskovský zomrel v Budapešti a jeho zborníky zostali v tamojšom kláštore, odkiaľ sa dostali na terajšie miesto. Na Slovensku máme od Roškovského zborník Cantica dulcisona Mariano-Seraphica. Sú to motety a árie o svätých. Zborník bol vo františkánskej knižnici v Bratislave. Teraz je v Matici slovenskej v Martine.

Vesperae Bacchanales
Vesperae Bacchanales

Pantaleon Jozef Roskovský sa u nás stal známym hlavne skladbou Vesperae Bachanales. Štruktúru tejto kompozície, ktorá sa môže nazvať kantátou, tvoria skutočné vespery podľa vtedajšieho kňazského breviára.

Pretože u nás je to najvýznamnejšia Roškovského skladba, venujeme jej náležitú pozornosť. Liturgické texty sú nahradené poloprofánnymi textami a vyznievajú ako zábavná a vtipná paródia.

Možno to vyčítať už z názvu skladby, lebo vespery sa dávajú do súvislosti s fašiangami, ktoré boli časom zábavy aj v kláštoroch. Treba vedieť, že aj v kláštoroch sa na fašiangy viacej dovoľovalo ako v ostatné dni roka.

Istý druh rozptýlenia a veselosti, hojnejšie jedlo a duplovanú dávku vína povoľovali aj predstavení, ba do konca aj provinciálne štatúty. Zakazovala sa však nemiestna rozpustilosť, účasť svetských laikov na takých zábavách, ktoré sa nesmeli pretiahnúť dlho do noci.

Podstata obsahu je chválospev na Bakchusa, gréckeho boha vína i na víno samo. Pritom sú vtipné a žartovné aplikácie na rehoľných predstavených, na lektorov a na kazateľov. Čiže autor tohto diela si počas fašiangov robil žarty z rehoľných autorít, ktoré inak bývali brané veľmi vážne.

Schéma vyzerá takto:

  • invokácia, päť žalmov s antifónami, kapitulum
  • hymnus, verzus s responzóriom
  • antifóna k magnifikatu
  • magnifikat
  • orácia

A šesť komemorácií:

  1. na provinciála
  2. na definitórov
  3. na gvardiána
  4. na vikára
  5. na lektorov
  6. na kazateľov

Vespery sú štvorhlasné, sóla aj tutti, doprevádzané čembalom.

Roškovský skladbu skladal v Trnave pravdepodobne v roku 1770. Čo sa však týka textu, určite na ňom majú svoj podiel aj klerici bohoslovci z trnavského kláštora, medzi ktorými boli viacerí hudobníci. Oni túto skladbu aj spievali v trnavskom kláštore na fašiangy v roku 1771.

Všetky texty v kantáte sú latinské. Ak by sa ich obsah niekomu videl azda nedôstojný názvu „vesperae“, treba vychádzať z tých čias a zvykov, ako je to vysvetlené v štúdii V. J. Gajdoša (pozri literatúru). No hudba je taká jedinečná, že zatieni aj prípadné nedostatky samotného textu.

Hudobní historici konštatujú, že kompozícia je vynikajúcim dielom a takto o ňom píšu: „Pantaleón Roškovský bol výborný hudobník a skladateľ. Nedatovaný signovaný autograf Roškovského skladby Vesperae Bachanales je po každej stránke kuriozitou a patrí medzi najzaujímavejšie pramenné nálezy k dejinám slovenskej hudby 18. storočia.

V devätnástich hudobne uzavretých, štýlové aj druhové rozmanitých častiach dokázal skladateľ majstrovsky pretaviť impulzy barokovej a neskorobarokovej svetskej i duchovnej vokálnej hudobnej tvorby, najmä Händla a majstrov talianskeho a viedenského okruhu“ (dr. M. J. Terrayová).

Umeleckú hodnotu Roškovského Vešpier možno posúdiť aj z nasledovných skutočností. Odzneli už na verejnom koncerte v rozhlase. Nahráte sú aj na gramofónovej platni. Pri ich realizácii bolo treba urobiť isté úpravy. Prepisy, rekonštrukciu a spartáciu urobila dr. M. J. Terrayová.

Vypracovanie čembalového partu a dokomponovanie sláčikového sprievodu pre koncertné predvedenie sú dielom Š. Németa-Šamorínskeho. Takto upravené Vesperae Bachanales mali premiéru v rámci Bratislavských hudobných slávností 05.05.1968 v bratislavskej Redute.

Účinkovali madrigalisti pri Slovenskej filharmónii. Dirigoval L. Holásek. Druhé verejné predvedenie bolo 10.12.1968 v bratislavskom rozhlase. Napokon vo februári 1971 sa Roškovského Vešpery dostali aj na gramofónovú platňu (Supraphon, Praha) pod názvom:

Pantaleón Roškovský: Bakchantské nešpory.

Účinkoval súbor L. Holáseka; Texty na platni sú originálne latinské.

Záujem o Roškovského dielo je aj v zahraničí. Hudobný historik C. E. Hatting z Dánska skúmal v Budapešti najmä dva Roškovského zborníky: Musaeum Pantaleonianum a Cymbalum jubilationis, o ktorých definitívne rozhodol, že ich autorom je skutočne Pantaleon Jozef Roskovský.

Hatting píše:

„Z deviatich zväzkov sedem obsahuje výlučne duchovné vokálne skladby. Tieto, ako aj dva zborníky kompozícií pre klavír, určite spísal františkán P. Pantaleon Jozef Roskovský.“

Je to hodnotné svedectvo o hudobnom diele pátra Pantaleóna Roškovského, ktorým sa rozmnožuje menoslov slovenských barokových hudobných skladateľov.

Pantaleon Jozef Roskovský Dielo :

  • 5 omší z rokov 1758-1761 (Missa Solemis bola pôvodne pripisovaná Haydn)
  • Regina Coeli laetare (Raduj sa, nebies Kráľovná, antifóna z obdobia pred r 1758)
  • Offertorium de Resurrection DNJC (Ofertorium k slávnosti Vzkriesenia)
  • Vesperae Bacchanales (Bakchantské vešpery, 1768-1769, unikátna Fašiangová paródia)
  • niekoľko menších vokálnych, organových skladieb cembalových

 

 

Zdroj: wikipedia.org, frantiskani.sk


Pantaleon Jozef Roskovský

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+.

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete..

Pantaleon Jozef Roskovský
5 (100%) 4 hlas/ov

Komentáre

Leave a Reply