Kmeťovo – Nové Zámky Okolie

Kmeťovo, maď. Gyarak je v okrese Nové Zámky. V obci je rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie z roku 1884. V súčasnosti má obec Kmeťovo 928 obyvateľov.

Obec Kmeťovo je pomenovaná podľa slovenského národovca, ľudovýchovného pracovníka, zberateľa, organizátora slovenského vedeckého života, kňaza a vedca Andreja Kmeťa, ktorý žil v rokoch 1841 až 1908.

Kmeťovo leží na juhozápade Slovenskej republiky. Rozprestiera sa v Podunajskej nížine, presnejšie v Žitavskej pahorkatine, ktorá patrí do Podunajskej pahorkatiny. Leží na pravom brehu rieky Žitavy.

Zemepisnú polohu Kmeťova určuje zemepisná šírka 49°9´ s.z.š. a zemepisná dĺžka 18°17´ v.z.d. Kmeťovo patrí do vyššieho územného celku Nitra a taktiež do nitrianskeho kraja.

Obec sa rozprestiera v strede chotára. Od východu, juhu, západu a severu je mierne svahovitá, čiastočne rovinatá dobrá orná pôda. Rozprestiera sa na severe okresu Nové Zámky, už len obec Michal nad Žitavou ho delí od okresu Nitra.

V rokoch 1949 – 1960 patrila do okresu Vráble. Rozlohou patrí k menším obciam novozámockého okresu. Do jej katastra patrí 520 hektárov. Erb obce má Kmeťovo od 13. novembra 1998.

Vyhotovila ho Slovenská heraldická spoločnosť. V strede erbu sú tri zlaté klasy, po pravej strane je čerieslo, po ľavej lemeš. Tieto symboly hovoria o poľnohospodárskom ráze obce. Podklad tvorí červené pole, ale spodná časť je modrej farby, čo symbolizuje rieku Žitavu.

Vlajka obce je tvorená červeným, žltým a modrým pásom, ktoré sú od seba oddelené bielymi pruhmi. Obec Kmeťovo patrí do okresu Nové Zámky. Oficiálna webová stránka obce Kmeťovo: Oficiálna stránka obce

Kmeťovo – Nové Zámky Okolie

Obec Kmeťovo patrí medzi staršie obce na Požitaví. Súčasný názov obce je oficiálne uznaný od roku 1948, a tak obec nesie meno po známom archeológovi, botanikovi a kňazovi Andrejovi Kmeťovi. Pôvodný názov obce bol Ďorok, ľudovo Derek.

V historických prameňoch Ďorok vystupuje už začiatkom 13. storočia. Tak prvá zmienka o ňom je z roku 1214 pod menom Gyrok (Fejér, Codex diplomaticus 111.1.201). Taktiež v listine z roku 1217 sa spomína „zem Gyrok“ (Sasinkov Slovenský letopis V, roč. 1. str. 301).

Nezadlho potom v r. 1247 sa spomína pod menom Gorok.(Fejér, Codex diplomaticus V.1.479). Neskôr sa uvádza i v tvare Gyarak. Pre vysvetlenie názvu Ďorok existujú dve teórie. Prvá sa domnieva (Miklosich), že v kmeni týchto názvov sa skrýva slovo „jarok“, čo by poukazovalo na takú terénnu situáciu, kde skutočne charakteristikou sídliska mohol byť nejaký jarok.

V našom prípade je taká situácia, lebo Žitava donedávna bola tu rozvetvená na dve ramená, no voľakedy tam mohlo byť aj viac menších ramien, jarkov či priekop. Druhú teóriu uvádza profesor Ján Stanislav.

Podľa starých dokladov názov Ďorok predstavuje tvar „Ďirak“, čo súvisí so základným slovom „diera“. (Ján Stanislav, Zo slovenských miestnych názvov, Slovenská reč 111.1947. str. 34 – 40) Starodávny Ďorok nestál tam, kde je súčasné Kmeťovo.

[symple_googlemap title=“Kmeťovo – Nové Zámky okolie“ location=“Kmeťovo, Nové Zámky, Slovenská republika“ zoom=“12″ height=250]

 

Obec Kmeťovo dnes leží na pravej strane rieky Žitava, no pred niekoľkými storočiami ležala na jej ľavej strane v miestach, kde sa nachádza súčasná osada Gedra. Praveké osídlenie obce nachádzame ako na pravej strane rieky, tak aj na jej ľavej strane – tam, kde stál starodávny Ďorok.

Všetky archívne listiny, ktoré sa dochovali, opisujú Ďorok ako obec ležiacu na ľavom brehu rieky Žitava, oproti súčasnej osade Gedra, ktorá patrí do obce Maňa. Staré koryto rieky Žitava v tomto mieste vytvára malú zákrutu, od ktorej východným smerom sa dvíhajú mierne pahorky.

V Gedre stojí zopár starších domov a nachádza sa tam aj vodný mlyn. Najväčšiu pozornosť púta najmä blízky les, kde v istej menšej kotline bolo možné vidieť ešte pred sto rokmi čudné murované základy akýchsi starých budov.

Dnes sú tie múry zarastené a je ťažké ich v teréne pozorovať. Bol tam živý prameň, ktorý pred pár desiatkami rokov bol pekne murovaný. Do dnešných čias sa zachovala o tomto tajomnom mieste zaujímavá povesť. Viaže sa k bielym mníchom, ktorý tu vraj žili v starodávnom templárskom kláštore.

Či tam naozaj bol aj nejaký kláštor, ako to miestna tradícia spomína, to sa doteraz nepodarilo celkom bezpečne zistiť. Ako sme už spomenuli, pred sto rokmi boli tam ešte dosť zreteľne viditeľné základy nejakých stavieb, ale o aké stavby mohlo ísť, to nikto neskúmal.

Dnes je tam toho ešte menej vidieť. Preto dobre padne, keď si môžeme prečítať informácie v topografickom popise Tekovskej stolice, uverejnenom v r. 1787. Je to vari najstarší literárny záznam o lokalite starého Ďoroka, ako aj správa o tom, že tam mal stáť templársky kláštor, ktorému by mali patriť aj základy kostola, ktoré v tom čase boli ešte dosť dobre viditeľné.

V spomínanom topografickom popise sa okrem iného uvádza: Podľa starej povesti mal v Gedrianskom lese, vzdialenom od Mane na štvrť hodiny cesty, stáť kláštor templárov. Nakoľko naozaj podľa základov jednej stavby možno uzatvárať, tou stavbou bol kostol, ktorý údajne prináležal obci Ďoroku.

Táto obec tam ešte pred jedným storočím stála na miernom briežku, porastenom teraz dubinou. Obyvatelia tej obce však po šťastnom zahnaní Turkov sa presídlili za Žitavu a usídlili sa v Nitrianskej stolici. Za bývalou cestou ešte možno vidieť pozostatky tej obce a porozhadzované hroby. (Ungarisches Magazín 1787)

Na tomto mieste stál pôvodný Ďorok. Udialo sa to po roku 1686, kedy po vyhnaní Turkov z našej krajiny Ďoročania zanechali svoje staré sídlo a založili novú osadu na protiľahlej vyvýšenine na pravom brehu rieky Žitava.

Nevedno presne kedy sa toto sťahovanie uskutočnilo, ale bolo to v období približne na konci 17. a začiatku 18. storočia. Tomu by mohla nasvedčovať skutočnosť, že v roku 1694 sa v starej listine spomína istý Ján Korniš, farár v Ďoroku. (Némethy 1894, str. 274 a 700).

Kostol podľa všetkého mohol byť iba v starom Ďoroku, pretože v novom Ďoroku postavili kostol až v roku 1861. Ten údaj o farárovi Kornišovi z roku 1694 je preto zaujímavý, že okrem neho iný údaj nepoznáme, ktorý by dosvedčoval, že starý Ďorok bol samostatnou farnosťou.

Nový Ďorok, dnešné Kmeťovo, je filiálkou farnosti v Michale nad Žitavou. Čo sa však Michalskej farnosti týka, tá sa spomína ponajprv vo vizitácii v roku 1560. Potom dlhší čas údaje o nej nenachádzame. Okrem samom začiatku 18. storočia sa opäť spomína, že v r. 1701 bola obnovená (Némethy, Series str-273).

Teda sťahovanie Ďoročanov a zmena vo farskej organizácii zaiste nejako súvisia. Tomu nasvedčuje i celoštátny súpis z roku 1715, v ktorom sa už Ďorok (Gyarak) nachádzal v Nitrianskej župe, teda na pravom brehu rieky Žitava, na mieste, kde sa nachádza i dnes.

Podľa uvedeného súpisu v Ďoroku žili s rodinami: Nicolaus Szadovszki; Michael Cserni; Adamus Szladocsok; Georgius Miklik; Martinus Kosztolyi; Georgius Svecz. Daňový súpis neuvádzal všetkých obyvateľov, ale iba takzvané porty (brány) čiže spisoval iba platcov daní, pravdepodobne hlavy rodín.

Podľa mien v daňovom súpise možno usudzovať, že aspoň sčasti išlo o novousadlíkov, prisťahovalcov. Možno usudzovať, že mená ako Szadovszki (Sadová pri Hradci Králové); Cserni (Čierny); Szladocsok (?); Svecz (obuvník) majú český pôvod.

Podľa rodinnej tradície Sádovskí prišli do Kmeťova (Ďoroku) z Poľska. Z toho by sa dalo usudzovať, že novousadlíci boli českí exulanti, ktorí najskôr žili určitý čas v Poľsku a neskôr sa presťahovali na Slovensko.

Z Ďoroku, v danom čase Gyaraku, pochádza alebo odvodzuje svoj pôvod i známa šľachtická rodina Grassalkovich de Gyarak. Najznámejší člen rodiny Antal Grassalkovich de Gyarak (cr Reichsgraf Grassalkovich de Gyarak 1743) mal významné postavenie na cisárskom dvore.

Vlastnil niekoľko palácov v Bratislave, Viedni, Budapešti, medzi nimi aj súčasný Grasalkovičov palác (prezidentský palác, sídlo prezidenta SR).

  Zdroj: Wikipedia.org, obeckmetovo.sk Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0

---

Kmeťovo – Nové Zámky Okolie

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnej Sieti

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.