Úľany nad Žitavou - Nové Zámky Okolie

Úľany nad Žitavou – Nové Zámky Okolie

Úľany nad Žitavou maď. Zsitvafödémes sú obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci Úľany nad Žitavou je rímskokatolícky kostol sv. Martina z roku 1890 a kaplnka Návštevy Panny Márie. Úľany nad Žitavou ležia v nadmorskej výške 123-126 m n.m., stred obce 126 m n.m. v Podunajskej nížine na nízkom poriečnom vale medzi Nitrou a Žitavou.

Úľany nad Žitavou - Nové Zámky Okolie
Úľany nad Žitavou
erb obce

Západná časť odlesneného chotára je na nive Nitry, východná na nive Žitavy. Okolitá zem obce Úľany nad Žitavou má nivné a lužné pôdy. Dňa 17. septembra 2000 sa konala slávnostná svätá omša s posvätením erbu, vlajky a pečate obce Úľany nad Žitavou.

Erbe obce Úľany nad Žitavou a jeho zloženie: Na zelenom vŕšku stojí včelí úľ, vedľa úľa vľavo sú tri žitné klasy žltej farby, vpravo je oceľová čepeľ kópie, na pozadí modrej farby je slnko, pod úľom na bielej stuhe je názov obce Úľany nad Žitavou.

Obec sa spomína r. 1284 pod názvom Fedemus, r. 1808 Fedýmeš, r. 1920 Žitava Fedýmeš, r. 1927 Fedýmeš nad Žitavou, r. 1948 Úľany nad Žitavou; maďarsky Zsitvafödémes. Úľany nad Žitavou majú staré slovenské osídlenie.

Obec patrila Hunt-Poznanovcom, od 16. stor. Károlyovcom. V 17. stor. ju zničili Turci. Roku 1715 mala obec 9 domácností avšak už o päť rokov neskôr roku 1720 mala 17 domácností, ďalej roku 1787 66 domov a 535 obyvateľov, roku 1828 114 domov a 796 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a chodili na sezónne práce (repné kampane).

V obci Úľany nad Žitavou založili roku 1912 potravné družstvo. Za I. ČSR bolo v Úľanoch rozvinuté tkáčstvo a košíkarstvo. V rokoch 1938-45 bola obec Úľany nad Žitavou pripojená k Maďarsku. Po skončení druhej svetovej vojny roku 1945 bola obec Úľany nad Žitavou pripojená k novému povojnovému Československu. 

JRD Úľany nad Žitavou bolo založené v r. 1958. V obci Úľany nad Žitavou je taviareň technických tukov, obyvatelia pracujú v poľnohospodárstve a priemyselných podnikoch v Šuranoch a v Nových Zámkoch. Obec Úľany nad Žitavou patrí do okresu Nové Zámky. Oficiálna webová stránka obce Úľany nad Žitavou: Oficiálna stránka obce

Úľany nad Žitavou – Nové Zámky Okolie

Prvá písomná správa o obci Úľany nad Žitavou je z roku 1284. Vtedy mala obec meno Fedemus. No existuje aj druhý záznam z roku 1253, ktorý iba určuje umiestnenie osady, ale presne ju nemenuje. Územie bolo osídlené už v mladšej dbe kamennej (Neolit). Sídlila tu lengylská kultúra.

V roku 1571 nazývali obec Fedemes, 1808 Fedýmeš, 1920 Žitva Fedýmeš, 1927 Fedýmeš nad Žitavou. Obec leží 123 až 126 m nad morom v Podunajskej nížine. Osadu spustošili vojská Matúša Čáka (Pán Váhu a Tatier) v roku 1311, obnovená bola v roku 1327.

V rokoch 1431 – 1434 tiahli cez obec husitské vojská (Upálením Jána Husa vzniklo husitské hnutie) a aj tu táborili. Obec rabovali aj Turci v rokoch 1530, 1533, 1535, 1536, 1541, 1542, 1552 a v rokoch 1560/61 obec úplne zničili. V roku 1593 mala vyše sto obyvateľov a v roku 1720 uvádza spis 17 poddaných sedliakov. V roku 1742 bol postavený hostinec. Obec postihlo aj zemetrasenie v roku 1763.

 

Rýchlo sa šírila aj cholera, na ktorá v roku 1831 zomrelo 41 ľudí. Obec Úľany nad Žitavou pomaly rástla. V roku 1837 mala obec už 821 obyvateľov. Posledná lapačka-verbovačka sa v obci uskutočnila v roku 1847. Cholera sa znuvu vrátila a v roku 1849 zomrelo 11vojakov a 7 občanov. Okrem chorôb vyčiňali aj iné živle.

Povodne v rokoch 1851 a 1876, ale aj zemetrasenie v roku 1851. V obci prekvitali remeslá. Vyrábali sa tu napr. prútené košíky. V roku 1910 tu bolo 115 domov a 1289 obyvateľov. V obci vyučoval v rokoch 1779 – 1805 paulinský mních z kláštora v Mariánskej Čeľadi, ktorý zrušili. Kostol v 13. a 14. storočí poškodili vojská Matúša Čáka a úplne zničili Turci v 16. storočí.

Terajší bol postavený na mieste predošlého v roku 1783. Neďaleko obce bola obec Agač (V roku 1337 ako Agach), časť chotára Mojzesova (Izdeg). Obec Úľany nad Žitavou patrila rodu Hunt Poznanovcom a neskôr Károlyovcom. V roku 1912 tu bolo založené potravinové družstvo. Obec bola v rokoch 1938 – 1945 pripojená k Maďarsku.

Oslobodená bola 28. marca 1945. V roku 1958 bolo v obci Úľany nad Žitavou založené Jednotné roľnícke družstvo (JRD). 16. decembra sa obec pripojila k mestu Šurany. Osamostatnila sa v roku 1990.

Súčasný názov obce sa datuje od 26.júna 1948. Predtým bol názov obce Fedýmeš nad Žitavou. Pôvodný názov obce sa odvodzuje z majetkovej držby Gýmešského hradu, kde v stredoveku ako osada tohto panstva patrila.

Názov obce (vtedy ako osady) sa cibril rôznimi obmenami. V kráľovskej listine Belu IV. sa uvádza v roku 1253 ako ,,ALLODIUM POSSESSIONIS GHIMESS“. O niekoľko rokov neskôr ako ,,ALLODIUM POSSESSIO GHIMESSI FÖLDEK V druhej polovici 13. storočia, keď páni Gýmešského hradu Hunt-Poznanovci, ktorým osada patrila, sa rozvetvila, tak osadu dostal do vlastníctva jeden príslušník tejto pôvodne slovanskej šľachtickej rodiny, tak aj tu sa začína používať názov ,,PRAEDIUM GHIMESSI FÖLDEK“ Podľa návu osady si prebrala aj svoj rodinný názov šľachtická rodina Hunt-Poznanovcov, ktorá sa v dnešnýh Úľanoch nad Žitavou usadila ako ,,FÖLDEG GHIMESSY CSALÁD“.

Dnešný názov obce umelo vytvoril profesor Stanislav. Profesor Stanislav nevzchádzal pri vytváraní názvu z histórie, ale z profesijných podkladov Veľkého a Pustého Fedýmeša v dnešnom okrese Galanta. Rozširovalo sa tu včelárstvo.

Med išiel na odbyt, pretože vtedy tu ešte noboli cukrovary. Nikde nie je zmienky o tom, že aj v Úľanoch nad Žitavou sa vo väčšej miere pestovali včeli. Dnešné Úľany patrili do južného Nitrianskeho okresu v roku 1821. Miestopis Slovenska z roku 1925 uvádza obec Žitva-Fedýmeš pod poradovým číslom 247, ako súčasť černíckeho notariátu s počtom obyvateľov 1348.

V decembri 1970 mala obec 1843 obyvateľov, v roku 1961 mala 1809 obyvateľov. V prepočte na 1 km² pripadá 219 ľudí. Rozloha katastra obce je 1038 hektárov. v roku 1991 mala obec už iba 1557 obyvateľov, z toho mužov bolo 762 a žien 795.

Noví kolonisti v 18. storočí v Úľanoch, ale aj na blízkom okolí hodne ovplyvnili spôsob života, folklór, rodinné a spoločenské vzťahy. Osady pôvodne so zmiešaným obyvateľstvom slovensko -maďarským do konca 18. storočia sa celkom poslovenčili.

Význam osady Úľany značne ovplyvnilo obdobie panovníčky Márie Terézie, jej spoločenské a hospodárske reformy, ale aj obdobie pomerne pokojné s rastom poľnohospodárskej a remeselnej výroby. Po roku 1740 sa rozvinuli služby dostavníkov, ktoré premávali na hradných cestách.

Podstatnú časť obyvateľstva tvorili želiari a podželiari. Koncom 18. storočia bol tu jeden kupec s koňmi, jeden kupec so soľou, jeden kupec s kožami, štyria remeselníci a dvaja kramári. Udalosti rokov 1848 – 1849 otriasli celým Uhorskom. Úľany počas týchto rokov boli častým bojovým územím. Zanikla aj úľanská prepriahacia stanica. Celú budovu stanice obsadili vojaci.

V dôsledku zrušenia poddanstva (19. apríla 1849) a vojenských drancovačiek mnoho Úľančanov, hlavne želiarov a podželiarov začalo hľadať zdroje obživy ako robotníci pri budovaní železnice Vieden – cez Nové Zámky do Pešti.

V roku 1850 začala sa komasácia – zcelovanie pôdy, ktorá s prestávkami trvala 10 rokov. Revolučné obdobie a cholera si vyžiadalo veľa obetí. Aj napriek tomu sa populácia v Úľanoch rozrastala a pri súpise povodňových škôd koncom roka 1851 mala obec 811 obyvateľov.

Povodeň patrila medzi mimoriadne veľké. Významnou udalosťou obce bolo obdobie rokov 1890 – 1894, kedy sa budovala železničná trať Šurany – Vráble, v roku 1910 sa začala budovať železničná trať Úľany – Levice. Keď 28. júna 1914 Rakúsko – Uhorsko vypovedalo Srbsku vojnu, z obce Úľan muselo narukovať asi 200 občanov. Po rozpade a porážke Rakúsko – Uhorska dňa 28. októbra 1918 bola vyhlásená ČSR.

Pri preberaní štátnej moci ČSR od Maďarov mala obec 1352 obyvateľov. Štátni zamestnanci, ktorí slúžili za Maďarov po roku 1919 odišli do Maďarska. Podľa zákona o pozemkovej reforme z roku 1919 bola v obci vykonaná prvá parcelácia pozemkov grófa Károlyiho.

V roku 1923 pre nedostatok pracovných príležitostí odišli za prácou do Argentíny veľa občanov z obce. V rokoch 1929 – 1933 prebiehala veľká hospodárska kríza. V kronike sa uvádzajú mnohé živelné pohromy. Napríklad: zima v roku 1929 bola mimoriadne silná.

Napadalo mnoho snehu, ešte na fašiangy boli veľké záveje. Rieky Žitava a Cítenka boli každoročne na jar vyliate z korýt, zaplavovali veľkú časť chotára obce. Bývali aj minoriadne veľké povodne v roku 1931 a 1955.

Na základe Viedenskej arbitráže medzi inými obcami južného Slovenska aj Úľany naj Žitavou boli pričlenené do hortyovského Maďarska. Prvé okupačné maďarské vojnové jednotky prišli do Úľan nad Žitavou dňa 9. novembra 1938.

Na znak nesúhlasu s pričlenením obce do Maďarska a prenasledovaním utieklo ilegálne na Slovensko asi 250 ľudí. Pred ukončením II. svetovej vojny rozhodli sa fašisti obec dôkladne opevniť a brániť, za obcou od východu nariadili vykopať protitankové zákopy.

Obec Úľany bola oslobodená sovietskymi vojakmi dňa 28. novembra 1945. Dnes nám to pripomína pamätná tabuľa na budove ZŠ.

Po oslobodení obce vracali sa domov všetci ukrývaní občania pred maďarským prenasledovaním, z koncentračných táborov, tí, čo pred narukovaním utiekli na územie Slovenského štátu. Hneď sa začalo s odstránením vojnových škôd, s opravou komunikačných spojov, ciest, železničných tratí a mostov.

Tieto práce viedli zväčša vojaci ČA. Notársky úrad bol utvorený v roku 1950, umiestnený bol v súkromnom dome mäsiara Meliška. Po prechode frontu v chotári obce bolo zanechaných množstvo zbraní, mín, nábojov a granátov.

Na výzvu MNV tieto zbrane sa odovzdávali armáde. Obec po oslobodení mala 124 domov, elektrifikovaná bola v roku 1957. Miestny rozhlas bol zavedený v roku 1961, kedy zanikla funkcia obecného bubeníka.

Úprava toku riek Nitry – Cítenky a Žitavy v chotári obce sa zrealizovala až v rokoch 1954 – 1958. Dovtedy časť obce a chotára boli často zaplavované. Povodeň v roku 1851 patrila medzi mimoriadne veľké, pretože hladiny riek Žitavy, Nitry a Váhu sa spojili a vytvorili od Hulu až k Trnovcu jedno veľké jazero.

Podobných rozmerov bola i povodeň v roku 1876, 1931 a 1955. Prvé veľké zemetrasenie pocítili v Úľanoch 28. júna 1763 o 5.22 hodine, ktoré malo epicentrum v Komárne. Druhé zemetrasenie bolo zaznamenané večer 2. júna 1851 o 22. hod. s epicentrom pri Komárne.

Po roku 1989 a vzniku samostatného Slovenského štátu, 1. l. 1993, obec ako miestna časť mesta Šurany zanikla a stala sa samostatnou obcou s názvom Úľany nad Žitavou.

  Zdroj: Wikipedia.org, ulanynadzitavou.sk Autor úvodnej fotografie: tenario Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0


Úľany nad Žitavou – Nové Zámky Okolie

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+.

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veľké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete..

Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….
Úľany nad Žitavou – Nové Zámky Okolie
5 (100%) 2 hlas/ov

Komentáre

Zanechaj komentár