Péter Bólya lekár spisovateľ

Péter Bólya lekár spisovateľ

Péter Bólya lekár spisovateľ

Péter Bólya lekár spisovateľ, maďarsky Bólya Péter, sa narodil 27. júna 1944 v Nových Zámkoch  a zomrel v Budapešti 14. septembra 1993. Péter Bólya bol známy lekár a spisovateľ. Navštevoval lekársku fakultu v Szegede a Budapešti a medzi rokmi 1969-1983 pôsobil ako praktický lekár,ktorý bol známy svojou vynikajúcou diagnostikou.

Péter Bólya lekár spisovateľ

Péter Bólya lekár spisovateľ
Péter Bólya
Bólya Péter hrob
Bólya Péter
hrob

V rokoch 1974 až 1976 bol zodpovedným redaktorom vo vydavateľstve Medicina. Viedol lekárske rubriky v rôznych novinách (Új Tükör, Mi Világunk, Börtönújság). “ V týchto spisoch vytvoril jedinečný štýl , ktorý potom veľakrát využil aj vo svojich publikovaných literárnych dielach.

Patril do generácie „Péterovcov“, v prvých jeho knižkách sa objavilo niečo z generačných príbehov z legendárnou atmosférou, ale jeho kariéra sa odklonila k lektúre. Vo veľkom počte (niekedy vo forme lacných zošitov) boli vydané jeho kriminálne romány, ktoré boli však napriek úspechu verejnosti literárnymi kritikmi ignorované. Postavy v týchto románoch majú črty, ktoré vychádzajú z biografických prvkov a z ich utrpenia vyplýva určité očistenie sa.

Péter Bólya – Ocenenia

  • SZOT-štipendium
  • TOT-štipendium
  • Móricz Zsigmond-štipendium (1976)
  • Zrínyi Kiadó Nívódíja (1989)

Péter Bólya - Knihy

  • Az eltűnt szoba (poviedky), 1975
  • A veréb századik lépése (novela)
  • 1979; A felelős (cyklus poviedok)
  • 1979; A védőirat (novela)
  • 1981; Tűztalpak, 1981
  • Mindenhez közel (poviedky) 1983
  • Szüret – A veréb századik lépése – A védőirat (tri novely), 1984
  • A vihar szeme (výber z poviedok), 1984
  • Jelentés. Orvosi üzenetek (sociografia), 1984
  • Orvosi üzenetek (výber z publikácie Új Tükör „Orvosi üzenetek“ ), 1985
  • C-dúr, fisz-moll – Nyáridő (dva romány), 1986; Külhon (román), 1986
  • Vallomás bűnügyben (román), 1986
  • Siker és siker (dve novely: Olcsó B. János, Kolos), 1989
  • Szökési kísérlet (poviedky), 1989
  • Pohár a falon (novela), 1989
  • Éva nővér (román), 1990
  • Piros sál a hulla nyakán (novela), 1992

Péter Bólya – Citáty

Pár faktov:

  1. Szekeres bol spisovateľ, človek s pružnou pracovnou dobou.
  2. Od svojho dedka sa naučil , že deň by mal začať s pohárikom pálenky, pretože to vyčistí dýchacie cesty a odstraňuje nečistoty zo snov.
  3. Avšak v súlade s ustanovením,žiadna krčma nebola otvorená pred 9-tou hodinou rannou…. z toho vyplývalo,že Szekeres bol nútený si svoju rannú pálenku kupovať v obchode s potravinami a následne ju piť na ulici z fľašky (Veril vo svojho starého otca, lebo umrel po stojačky, rovno ako topol)

„Moju krízu zapríčiňuje hlavne to, že ja blbec som uveril kritikom, že mudrlantská,podrobná a utáraná próza je dobrá, ktorá nehovorí o ničom a prezýva sa avangardnou. Začal som teda aj ja písať román takéhoto druhu. Išlo mi to veru ako po masle… keď som bol asi na stej stránke, prečítal som si čo som napísal a vzápätí som všetko roztrhal. Keby tam vtedy bol nejaký avangardný kritik, odtrhem uši aj jemu.“

„Verte mi, pán primár, už som sa do značnej miery vysporiadal so svojou situáciou. O nič dôležité neprídem, hovoril som si v sebe. Budem pracovať… veľa, dobre, najviac, najlepšie… a z času na čas si pol hodinku zaspievam, aby som si dokázal, že ešte mám hlas.“

Cena Péter Bolya
Cena Péter Bolya

V roku 2006 nadácia NAP SZIGET (Nadacia umenia) vytvorila literárnu cenu o Péter -ovi Bólya -ovi, ktorú udeľujú od roku 2007 každý rok 1 marca, pred udeľovaním cien denníku Napsziget. Sú odmenený autori najvýznamnejších prozaických diel. Majitelia cien: Szappanos Gábor (2007), Botos Ferenc (2008), Merényi Krisztián (2010), Novák Imre (2011), Csomós Róbert (posztumusz, 2013). Cenu odovzdáva dcéra spisovateľa, Zsuzsanna Bólya.

 

Za preklad z maďarčiny patrí naša veľká vďaka našej fanúšičke Eve Morvayovej a Andrei Balážovej.

 

Péter Bólya- Najznámejšie dielo

Sto vrabčích krokov – Sto krokov do samoty

Peter Bólya Sto vrabčích krokov
Peter Bólya
Sto vrabčích krokov

Predovšetkým je nutné konštatovať, že nepopierateľnou prednosťou románu „Sto vrabčích krokov“ maďarského autora Péter Bólya je neobyčajná čitateľnosť. Autor opisuje prostredie na základe dôvernej osobnej znalosti, jeho jazyk je živý a prirodzený, tempo rozprávania je svižné.

Príbehy Bólyových hrdinov dokážu čitateľa zaujať natoľko, že sa od knihy nedokáže odtrhnúť. Navyše vzápätí zistíme, že hoci sa nám Maďarsko často javí ako krajina mierne exotická, všeličo z tamojšej atmosféry a životného štýlu je nám dôverne známe …

Hlavným hrdinom knihy je neúspešný študent László Berecz, ktorý je dokonalým typom neprispôsobivého individualistu: všetko v okolitom svete ho dráždi a ku všetkému zaujíma apriórne pohŕdavý postoj, nech sú to spolužiaci, profesori či milenky. Jeho známy farár ho výstižne charakterizuje:

“ Ty, syn môj, budeš vždy dráždiť ľudí a budeš v nich vyvolávať tie najzákladnejšie inštinkty. Raz s tebou ženy budú chcieť súložiť a muži sa s tebou budú chcieť biť. Ale ty to všetko prežiješ.“

Pod šupkou drsného Misantropa sa však u László Berecz skrýva značná neistota a zraniteľnosť. Jeho jedinou chybou je neochota prispôsobiť sa „pravidlám hry“, čo dosvedčuje aj názov knihy, inšpirovaný rozhovorom s konjunkturalistickým provinčným Hack Walterom, ktorý hlavnému hrdinovi vysvetľuje, že každý vrabec musí skákať. László však jeho „múdrosť“ odmieta a rozhodne sa stať sa vrabcom, ktorý napriek všetkým teóriám urobí sto krokov za rok.

Toto všetko poznáme predovšetkým z americkej literatúry, ktorú neustále prelína light tmotív zápasu jedinca za individuálnu slobodu. Vzbura príslušníkov mladej generácie proti konzumnému spôsobu života prešla v poslednej dobe značnou metamorfózou – od pubertálne naivnej rebélie inteligentného chlapca z dobrej rodiny v Salingerovom „Kto chytá v žite“ cez politickú angažovanosť šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov až po Breta Easton Ellisa, ktorý vo svojich knihách zachytáva deziluzívnu atmosféru konca storočia a devalváciu všetkých hodnôt (kedy sa aj underground stal istým druhom konformity).

Bólyova kniha je v podstate sprievodcom po nekonečnej rade debaklov, čím je život hlavného hrdinu. László sa v priebehu deja prakticky nemení, aj v tridsiatich rokoch si zachováva názory a postoje osemnásťročného, nie je schopný integrovať sa do spoločnosti a nadviazať s kýmkoľvek hlbší vzťah. Neustále sa zmieta medzi donkichotskými pokusmi byť slušným človekom (napríklad pasívnou rezistenciou proti despotickému šéfovi) a iracionálnymi záchvatmi deštrukcie. Prejde si typickú kariéru beatnikov – od počiatočnej intuitívnej vzbury proti rodinnému malomeštiactvu cez zbehnutie zo štúdií.

“ … na univerzite neučia nič také, čo by som mohol potrebovať. Naopak. Len ma okrádajú o zážitky.“

Celý rad príležitostných zamestnaní (často dosť drsných, ako je práca zriadenca v nemocnici), snahy preniknúť medzi umeleckú elitu a následný pokus nájsť seba samého vo vidieckom ústraní až po úplnú rezignáciu a finálne štádium alkoholizmu. Cez všetku svoju neukotvenosť a neužitočnosť je to hrdina pomerne sympatický svojou úprimnou snahou „zostať sám sebou“ napriek okolitému marazmu.

V závere knihy je však aj toto spochybnené. László Berecz sa stáva profesionálnym spisovateľom, čo sa moc neponúka (obzvlášť v podmienkach ideologického dozoru, ktorý nebol síce v Kádár -ovom (János Kádár) Maďarsku tak intenzívne ako v tej istej dobe u nás, ale predsa len existoval) ako ideálne povolanie pre samovražedne úprimného bitkára jeho formátu, ktorý predsa akýmikoľvek papierovými táraninami okázalo pohŕda.

Na záložke knihy sa hovorí o generácii segedínských beatnikov, čo znie skôr kuriózne: aj sčítanejší a reálií znalejší vnímatelia si v súvislosti so Szegedom vybavia skôr guláš než nonkomforného umelca. Lászlóa od všetkých tých „rebelov bez príčiny“ zámorských proveniencií odlišuje fakt, že jeho poklesky sa dajú vysvetliť historickou determinovanosťou („… otec hovorí, že som tak divný, pretože som sa narodil v štyridsiatom uprostred bombardovania …“).

Z celej knihy sa linie zbytočný puch absurdity a beznádeje, ktorý zachvátil celú maďarskú spoločnosť v dobe po potlačení povstania z roku 1956. Hedonistický životný štýl (aj keď z objektívnych príčin ďaleko skromnejší vo výbere prostriedkov, než tomu bolo u amerických rovesníkov) bol logickou reakciou individuí na nemožnosť akejkoľvek zmysluplnej realizácie.

Aj preto sú hrdinovia autora Péter Bólya podstatne bližšie ako „blázni z povolania„, v ktorých sa premenili mnohí americkí kritici spoločnosti. Kým z Ginsberga či Ferlinghettiho sa nakoniec stali modly, rešpektovanej i oným preklínaným konzumným establishmentom, László a jeho súputníci skončili oveľa autentickejšie – či už sa zabili na motorke, uchlastali na statku medzi ošípanými alebo sa v tom najlepšom prípade stali neznámymi a nemajetnými pisálkami.

Ako konštatuje László:

„Stáva sa často, že kvôli niečomu volám na Zväz – spisovateľov a musím úradníčke trikrát opakovať svoje meno, než pochopí, kto volá. Keby som bol Mór Jókai, vedela by zrejme hneď, kto som.“

Vďaka tomu je Sto vrabčích krokov nielen pozoruhodnou generačnou spoveďou, ale aj knihou schopnou osloviť súčasného, predovšetkým mladého čitateľa. Pretože vrabce, ktoré odmietajú skákať, to budú mať ťažké za každého režimu. Všetkým Bereczovým nasledovníkom možno túto knihu odporučiť k pozornému prečítaniu: Možná sa potom dokážu poučiť a nájdu taký model nonkonformného života, ktorý nepovedie nutne k sebadeštrukcii.

 

Zdroj: Wikipedia.org, aluze.cz
Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0


Péter Bólya lekár spisovateľ

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnej Sieti Facebooku i na Google+

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.

Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….
Péter Bólya lekár spisovateľ
5 (100%) 4 hlas/ov

Komentáre

Zanechaj komentár