Gbelce – Nové Zámky Okolie

Gbelce maď. Köbölkút sú obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Karola Boromejského z roku 1774 a kaplnky Najsvätejšej Trojice z roku 1780, Božského Srdca Ježišovho z roku 1898 a Panny Márie z roku 1855.

Medzi Dunajom a Hronom na úpätí južnej časti kopcovitého terénu, presne v strede na deliacej čiare medzi obomi riekami, sa rozprestiera vidiecke sídlo Gbelce – Köbölkút.

Gbelce - Nové Zámky Okolie
Gbelce
erb obce

Rovinný terén smerom k Dunaju je vhodný pre pestovanie obilia, ovocia a viníc. V severnej časti chotára, sa vďaka močaristému terénu, Parížskeho kanála, pestuje trstina.

Eldorádo vtáctva, vzácne rastliny a vôbec nachádzajúca sa flóra a fauna v prostredí trstiny, dáva mimoriadny význam obci. Južná oblasť a čiastočne aj západná je typická pre bohaté listnaté lesné porasty.

Obec Gbelce – Köbölkút v praveku a v čase stredoveku bola výhodná pre zaľudňovanie, čo nakoniec dokazujú aj bohaté vykopávky a dokumenty z týchto dôb. Na vidiek dnešného juhozápadného Slovenska sa prvotiny poľnohospodárskej výroby, Lineárna keramická kultúra, presunula z územia dnešného severného Maďarska.

V 4. storočí pred Kristom sa charakter počasia podstatne zmenil k horšiemu. Aj to bolo možno príčinou, že v okolí obce sa z tohto obdobia nenachádzajú žiadne stopy po usadlostiach ľudí. Podľa kráľovských archívnych dokumentov, význam tohto územia vzrástol v XI. storočí.

Na území vedľa „kamennej studne“ založili kráľovský hospodársky majer. V kronike maďarského kráľovského dvora v XIII. storočí nazývali v skratke Köbölkút, v preklade „Kamenná studňa“, resp. „Studňa z kameňa“. Obec Gbelce patrí do okresu Nové Zámky. Oficiálna webová stránka obce Gbelce: Oficiálna stránka obce

Gbelce – Nové Zámky Okolie

Podľa prvých zachovaných dokumentov územie Gbeliec v X. storočí patrilo kráľovi Štefanovi I. Význam tejto oblasti vzrástol v XI. storočí, pretože krížom viedla veľmi dôležitá obchodná cesta nazývaná „soľná cesta“. Na území vedľa „kamennej studne“ založili kráľovský hospodársky majer. Túto „Osadu vedľa kamennej studne“ v XIII. storočí nazývali v skratke Köbölkút, čiže v preklade „Studňa z kameňa“.

V roku 1245 osadu Gbelce dostal od kráľa do daru Torda Peter, ktorý okolie vidieka Gbelce osídlil svojimi vojakmi a pozval aj slovenských a nemeckých usadlíkov. Gbelce sa neskôr dostalo do majetkového vlastníctva rodiny predkov Forgácsovcov (Hontpázmán nb. Ivánku)

 

Turci po prvýkrát v roku 1543 obsadili Ostrihom a v roku 1552 v dobyvačných vojnách získali obrovské územia. V rokoch 1594-95 prišli urputné vojny pri oslobodzovaní Ostrihomu a Štúrova. Hoci sa oslobodenie uskutočnilo, vojny priniesli neznesiteľnú chudobu okolitému obyvateľstvu. V roku 1599 sa Ostrihom a Štúrovo znovu dostali do rúk Turkov, čo takto trvalo ešte ďalších 140 rokov.

Územie Gbeliec za toto obdobie bolo miestom viacerých bitiek. Až rok 1685 bol rokom úplného oslobodenia Štúrovského okresu od tureckej nadvlády. Od roku 1701 bol zemepánom celého okolia János Bottyán.

Postavenie Františka Rákócziho II. v roku 1703 sa veľmi rýchlo rozširovalo aj v našom okolí. V Štúrove sa už 25. septembra objavilo 13 kuruckých práporov. Roku 1706 sa cisárska obrana vzdala a hrad Ostrihom odovzdala povstalcom.

Strata Ostrihomu znamenala veľký úder pre cisárske vojská, pretože mesto sa dostalo do rúk Kurucov a títo mohli ľahšie nadviazať kontakt s ostatnými povstalcami za Dunajom. Z toho dôvodu sa snažili získať naspäť Ostrihom. Po jednotýždňovom zajatí sa Ostrihom dostal znovu späť do rúk cisárskej armády.

Od nešťastnej trenčianskej bitky (3. august 1708) hviezda Kurucov začala čoraz viac blednúť. Dňa 27. septembra 1709 Bottyán vo vojenskom tábore zomrel. Jeho smrť znamenala pre celé povstalecké kurucké hnutie definitívny úder, pretože on bol dušou všetkej aktivity.

Od tejto chvíle začal pomaly odumierať celý život kurucského sveta. Dlhotrvajúca vojna už vyčerpala všetkých, pričom o veľkú biedu sa pričinil aj rozširujúci sa mor. Nakoniec boj Kurucov sa skončil Satmárskym mierom. Nečudo, že obyvatelia z obcí sa radšej presťahovali na bezpečnejšie miesta.

Boj za slobodu pre maďarský národ priniesol popri tragických následkoch aj celospoločenský rozvoj a patril k významným udalostiam. Cisár František Jozef bol nútený v roku 1849 zrušiť poddanstvo, čo sa v celej krajine a teda aj v Gbelciach ihneď prejavilo.

Veľkostatkár Pálfy stratil vlastných poddaných a pozemky odovzdal poľnohospodárskym rodinám. Knieža rozdelil na južnej časti formujúcej sa dediny svoju záhradu na výstavbu rodinných domov, hospodárskych budov, maštalí. S rozvojom dediny sa znovu začalo rozvíjať aj vinohradníctvo.

V živote obyvateľov Gbeliec bola významnou udalosťou v polovici 19. storočia výstavba železnice medzi Budapešťou, Bratislavou a Viedňou (1851). Gbelce sa stalo v tom čase významným železničným uzlom.

Prvú svetovú vojnu Rakúsko-Uhorská monarchia stratila, v dôsledku toho Maďarsko ako porazenú krajinu rozkúskovalo a tri štvrtiny odtrhli od materského štátu. Gbelce a jeho okolie bolo súčasťou Československa, ktoré bolo ustanovené dňa 28. sept. 1918.

Pozemky Mikuláša Pálfyho vymerali presídleným českým kolonistom. Vtedy vznikla „Kolónia“, moderná domová štvrť. Počas rokov prvej Československej republiky aj pôvodná časť dediny sa rozšírila. Počet obyvateľov už vtedy dosiahol 2100 osôb.

Na základe prvého Viedenského rozhodnutia Južné Slovensko na jeseň roku 1938 bolo pričlenené k Maďarsku. Obec Gbelce pričlenili k Ostrihomskej župe. Občania s nadšením prijali novú situáciu. Žiaci sa mohli učiť v materinskom jazyku. Po maďarsky sa mohlo hovoriť aj v úradoch.

Na životnú úroveň veľmi nepriaznivo vplýval blížiaci sa vojnový front. Roku 1944 Nemci obsadili Maďarsko, Rusi dobyli Kišiňov a Odesu. V septembri roku 1944 aj v Gbelciach pobrali židovské rodiny, transportovali ich do koncentračných táborov.

Koncom tohto roku východný front sa priblížil až k hraniciam Gbeliec. Na Štedrý deň Nemci vyhodili do vzduchu most Márie Valérie. Gbelce sa na 42 dní dostalo do zovretia pri frontovej čiare.

Veľmi časté boli letecké útoky, obyvateľstvo sa muselo stiahnuť do pivníc. Vtedy za obeť padlo mnoho obyvateľov dediny. Aj kostol trafila jedna bomba, ktorá zruinovala vežu a loď kostola. Gbelce sa oslobodilo 25. marca 1945.

Po druhej svetovej vojne sa v dedine pomaly prinavracal život. V Československej republika sa obnovilo celé okolie Gbeliec.

Nad dedinou, v ktorej drvivú väčšinu tvorilo maďarské obyvateľstvo, sa vznášala neistota a strach. Nemci boli vo vojne porazení a s nimi aj Maďari – 2. svetovú vojnu prehrali . Sen mnohých politikov, vytvoriť z Československa národný štát a odstrániť z neho nemecky a maďarsky hovoriace obyvateľstvo sa stal realitou.

Začalo sa vysťahovanie Nemcov, a podľa Benešových dekrétov aj výmena maďarského obyvateľstva. Likvidáciu Maďarov mienili riešiť troma metódami: reslovakizáciou, núteným vysťahovalectvom – z Gbeliec vysťahovali 55 rodín, 208 osôb odvliekli a presídlením, čo obyvateľstvo Gbeliec obišlo.

Toto bolo 10. júna 1948 úplne zastavené, dovtedy sa totiž dedina nedostala na zoznam, hoci už rozdali v 186 rodinách vyznačenú tzv. „bielu listinu“ na presídlenie.

Za toto omeškanie treba poďakovať Sándorovi Hinorovi, rodákovi z Gbeliec, ktorý sa dostal do presídľovacej organizačnej skupiny. Vďaka svojej funkcii mohol ovplyvniť zaradenie Gbeliec do presídľovacieho zoznamu. Keď už ďalej nemohol odkladať presídľovanie, našťastie toto konanie zastavili. Sándor Hinora, ktorý neskôr žil v Maďarsku, je pochovaný na miestnom cintoríne v Gbelciach.

  Zdroj: Wikipedia.org, gbelce.sk Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0


Gbelce – Nové Zámky Okolie

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnej Sieti

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.

Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….
Gbelce – Nové Zámky Okolie
5 (100%) 4 hlas/ov

Komentáre

2 komentáre

Leave a Reply