Kolta - Nové Zámky Okolie

Kolta – Nové Zámky Okolie

Kolta je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci je rímskokatolícky kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie z roku 1791 a kaplnka sv. Urbana z roku 1846.

Obec Kolta  má v okrese Nové Zámky okrajovú polohu susedí na juhu s obcou Jasová a na západe s obcou Semerovo. Na severozápade a severe hraničí s obcou Čechy a na severovýchode s katastrom obce Dedinka.

Kolta - Nové Zámky Okolie
Kolta
erb obce

Východné hranice má obec Kolta s obcami Čaka a Farná, ktoré sú už súčasťou okresu Levice. Katastrálnym územím prechádza vo východo-západnom smere dopravná komunikácia I/75 spájajúca Nové Zámky a Šahy smerom do Maďarska.

V severojužnom smere vedie územím cesta II/589 Chotín – Kolta, prepájajúca cestu I/64 Komárno – Nitra a cestu I/75 Nové Zámky – Šahy. Veľkosťou plochy katastrálneho územia patrí Kolta k najväčším obciam Mikroregiónu Termál a k veľkým obciam okresu Nové Zámky.

Počtom obyvateľov patrí obec k stredne veľkým obciam Mikroregiónu Termál i okresu Nové Zámky. Celková rozloha obce je 25,83 km2 Počet obyvateľov v r. 2003 dosiahol 1 453 osôb pri priemernej hustote 56 obyvateľov/l km2.

Nadmorské výšky sa v katastrálnom území obce pohybujú v rozpätí 156-287 m. Vodstvo obce charakterizujú dva menšie vodné toky – Leština a Paríž, pretekajúce takmer rovnobežne severojužným smerom. Obec Kolta patrí do okresu Nové Zámky. Oficiálna webová stránka obce Kolta: Oficiálna stránka obce

Kolta – Nové Zámky Okolie

Názov obce Kolta nie je jazykovo ani historicky presne doložený, no dá sa predpokladať, že bol odvodený od keltskej osady, ktorá sa nachádzala v priestore dnešnej Starej Dediny. Predpokladáme, že na tomto mieste bolo prvé sídlo obce Kolta.

Podľa vtedajších obyvateľov Starej Dediny – Keltov vznikol názov Keltha, Kelta, až k dnešnému názvu Kolta. Existujú však aj dve ďalšie alternatívy vzniku názvu obce Kolta. Jedna verzia hovorí, že keď zemepán po zničení Kerekszálasu Turkami presťahoval občanov na terajšie osídlenie, títo sa pre škriepky nevedeli podeliť o stavebné pozemky, prišiel medzi nich osobne zemepán Kurthy a rozkazovačne delil pozemky s okamžitým vykolíkovaním.

Osadníci mali kolíky a zemepán ukazoval: „Kol sem, kol ta“. Kam zaťal šabľou, tam dal osadník kolík, a tak z pojmov „kol – ta“ vznikol názov KOLTA. Táto povesť o pôvode názvu obce Kolta je samozrejme len málo pravdepodobná, nakoľko územie obce bolo v 17. storočí už obývané, a teda nebolo potrebné kolíkovať stavebné pozemky.

 

Územie Kolty, a to na súčasnom území alebo v oblasti Starej Dediny, bolo obývané už v 13.storočí, v období tatárskych vpádov. Aby sme podložili odvodenie názvu obce od doby keltského osídlenia argumentom, ktorý prežil storočia, úplne jasný a dokázateľný je fakt, že až do sedemdesiatych rokov minulého storočia stála za obcou smerom na Tekovské Lužany keltská mohyla – Gulbišov kopec.

Ďalšia takáto keltská mohyla stála neďaleko Starej Dediny pri Vadalmáši. Gulbišov kopec ako keltská mohyla bola archeologickým prieskumom Akadémie vied pod vedením Doc. Chropovského vedecky preskúmaná a druhá mohyla pri Starej Dedine bola prakticky zlikvidovaná pôdnou úpravou miestneho JRD.

Tieto mohyly boli miestom posledného odpočinku keltských kmeňových náčelníkov. V auguste 1972 o tejto mohyle v Kolte – Gulbišov kopec usporiadal Doc. Chropovský z archeologického ústavu SAV Nitra sympózium v kaštieli v neďalekých Plavých Vozokanoch. Sympózia sa zúčastnilo celkom 27 štátov Európy a Ameriky.

Tu sa dokázalo, že daná mohyla v Kolte bola naozaj keltská, čo je vlastne dôkazom o obývanosti obce Kolta Keltami. Príchodom ďalších kmeňov, najmä Kvádov, sa mení aj obývacia lokalita.

Z historických dokumentov sa dozvedáme, že osídľovanie našich krajov Rimanmi bolo odrazovým mostíkom expanzie Rimanov. Kelti sa v tomto období odsťahovali na západ. Na svahoch okolitej pahorkatiny si po jej obsadení Rimania postavili menšie pomocné tábory.

Takýto tábor stál v hone Komlóš v Jasovskom chotári, dnešnom Semerove a severne od Kolty. Rimania sa usadzovali hlavne pri tokoch riek alebo iných zdrojoch vody. V chotári obce Kolta je zhodou okolností prameň Parížskeho potoka medzi samotami Štepnica – Frídecký a Mária majer.

Semerovský a kolťanský prameň opisuje francúzsky geológ Bendet ako minerálny s bohatými erupciami teplej vody. Je preto historickým predpokladom, že rímske táborisko v chotári obce Kolta stálo neďaleko Štepnice, kde ešte v 19. storočí bol bohatý prameň vody aj so studňou.

Uvedený francúzsky geológ rieši aj odvodenie názvu potoka Parížsky. Názov Parížsky potok v jeho prvej časti nemá nič spoločné s Parížom, ale je odvodený od slova para – parný -pariaci. Termálnosť Koťanského potoka potvrdzovala aj bujná vegetácia rastlín a množstvo vodných vtákov.

Po odchode Rimanov na naše územie a do okolia Kolty prichádzajú mnohé germánske kmene, ktoré však čoskoro odchádzajú do Zadunajska po stopách odsťahovaných Rimanov. Z germánskych kmeňov z daného obdobia boli najodolnejší Góti, ktorí sa tu na kratšiu dobu usadili.

Ich trvalejší pobyt v okolí Kolty a v Kolte samotnej začali narúšať od východu sa valiace kmene aziatských Hunov. Po smrti hunského kráža Attilu sa Huni odsťahovali z našich území a začína nové historické obdobie, ktoré sa v histórii nazýva sťahovaním národov.

Prúdom sťahovania národov je charakteristické celé 6. storočie. Toto storočie je istým medzníkom pre náš národ, nakoľko sem vtedy prichádzali kmene Avarov. Je len samozrejmé, že Avari svoje osady stavali tam, kde bola voda, dostatok hliny a prútia – to potrebovali na stavbu obydlia, hrynky. Takouto osadou Avarov bola napríklad obec Bíňa – asi 25 km juhovýchodne od Kolty v okrese Nové Zámky.

Je nesporné a historicky dokázané, že po zjednotení Slovanov na Morave a Slovákov zo širokého okolia Nitry Mojmírom v roku 835 vzniká rano­feudálny štát Veľkomoravská ríša. Územie dnešnej Kolty a jej okolia obývali v tej dobe slovanské kmene. Priestory Kolty spadali do právomoci nitrianskeho kniežactva.

Slovania sa usadili aj pod Pustým Kostolíkom, neskôr Kerekszálás. Žiaľ, slovanský názov tejto osady nepoznáme. Z archeologického výskumu sa dozvedáme, že Slovanmi bolo osídlené celé povodie Parížskeho potoka. Slovania v tomto období obrábali pôdu a chovali dobytok.

Pod vedením kmeňového náčelníka Arpáda prichádzajú na naše územie okolo roku 869 nové skupiny ázijských kočovníkov. Rozpory vo vnútri Veľkomoravskej ríše pomohli Arpádovcom zmocniť sa všetkých dôležitých dŕžav na našom území.

Z histórie sa dozvedáme, že v priestoroch Kolty a jej okolia zakotvili maďarskí kmeňoví náčelníci z kmeňa Huba. Osadu Pustý Kostolík, Starú Dedinu a 7 km od Kolty na severovýchod vzdialenú Čaku obsadili bojovníci podnáčelníka z kmeňa Nyék. Obec Kolta ako ju dnes poznáme, ešte neexistovala.

Údolná časť pozemku dnešnej Kolty bola pasienkom a severná časť bola zalesnená. Boli to majetky ostrihomského arcibiskupstva s výsadným postavením Pustého Kostolíka a neskôr kláštora premonštrátov z Papy. Osadníci žili pomerne pokojným životom.

Toto kľudné obdobie prerušili križiacke výpravy, keď do kláštora na Pustom Kostolíku prišiel križiacky rád templárov, aby verbovali ľudí z okolitých osád do križiackych výprav. V roku 1241 sa karpatskými priesmykmi začali valiť do strednej Európy hordy ázijských Tatárov.

Pri tatárskom pustošení významnú úlohu zohral Gulbišov kopec – keltská mohyla. Prestrašené obyvateľstvo Starej Dediny sa zabarikádovalo v tejto mohyle nad terajšou Koltou. Prvé nápory Tatárov osadníci ešte zadržali, ale neustály tlak ich donútil k ústupu do blízkych hájov. Mnohí zahynuli v bojoch. Tatári mnohé osady zrovnali so zemou a mnohé postupne zanikali.

Po križiackych výpravách ako aj po tatárskych bitkách mnohí za statočný boj dostali od panovníka pozemkové donácie. Tak vzniká nový šľachtický stav. Priestory dnešného kolťanského chotára patrili aj po tatárskom vpáde ostrihomskému panstvu.

Toto obdobie trvalo až do vymretia kráľovského rodu Arpádovcov Ondrejom III. v roku 1301. Novšie výskumy ukázali, že prvá písomná zmienka o obci Kolta na jej terajšom území je z roku 1337. Obec Kolta sa spomína ako kráľovská donácia darovaná Laurincovi a jeho dvom synom.

Nová Kolta sa orientovala pozdĺž celého Parížskeho potoka. Noví zemepáni si začali budovať na svojich pozemkoch hradné kúrie. Je pravde­podobné, že dnešná sakristia kostola bola vybudovaná ako súčasť zemepánovej kúrie alebo bola postavená z materiálu po zbúraní panskej kúrie v 16. storočí.

Základy tejto kúrie boli čiastočne odhalené v roku 1943 pri stavbe lekárovho bytu, ktorý ešte aj dnes stojí na pôvodnom mieste. Koncom 14. storočia aj kláštor Templom Puszta mení svojich obyvateľov. Templárski rytieri odchádzajú a na ich miesto prichádza nový rád premonštrátskych rehoľníkov z Papy.

V novej osade Kolta mal svoje sídlo aj zemepán, ale významom bola dôležitejšia Kerékszálás, nakoľko bola farnosťou a tu sa sústreďoval v tieni kláštora premonštrátov aj obchodný a remeselnícky život. 15. a 16. storočie je rozmachom rodu Kürthyovcov.

Zo 16. storočia pochádza aj časť dnešného kostola, sakristia, pod ktorou je uložená krypta rodiny Kürthyovcov. Najbúrlivejšie obdobie tureckého plienenia prežívali osadníci Kolty a jej okolia koncom 16. a 17. storočia. Vojnové udalosti zničili mnohé kostoly, ba celé farnosti.

Okolie Kolty i Kolta samotná prežíva najkrutejšie boje v roku 1669, keď Turkov prenasleduje Pálffyho vojsko. V tomto roku bola osada Kerékszálás úplne zničená. Obyvatelia sa začali osídľovať v priestoroch dnešnej Kolty.

Turecké obdobie na celé jedno storočie utlmilo rozvoj rozvíjajúcich sa osád a spomalilo aj rozvoj miest. Tieto udalosti mali veľký vplyv aj na vývoj Kolty.V rozvalinách zostal aj kláštor v Pustom Kostolíku. Len jeho menšia časť sa zachovala v tej podobe, ktorá potom slúžila ako obydlie pre mníchov paulínov, ktorí sa ešte zachránili.

V 18. storočí zemepán Adam Kürthy požiadal ostrihomského arcibiskupa o zriadenie samostatnej farnosti v osade Kolta. Jeho požiadavke bolo vyhovené, od roku 178 má osada Kolta svoju samostatnú farnosť.

V druhej polovici 18. storočia uhorská štatistika uvádza, že v Kolte boloviacero zemianskych rodín, ktoré postupne prichádzali do rodinných zväzkov s rodinou Kürthy. S poddanskej Kolty sa stáva Kolta zemianska.

V druhej polovici 18. storočia prichádzajú na územie osady nemeckí kolonialisti, ktorí mali také práva ako vyššie menovaní zemepáni. Nemecká kolonizácia priniesla medzi pôvodné obyvateľstvo nové jazykové prvky, ale i raritu – veterný mlyn v Kolte, ktorý v roku 1906 zhorel a nikdy ho neobnovili.

Osada Kolta na sklonku 18. storočia mala približne 1000 obyvateľov. Bol zriadený obecný magistrát, bola založená matrika, zmapovaný chotárny kataster. Tak sa osada Kolta stala politicky miestnou obcou, ktorá mala aj jarmočné a tržné právo V 19. storočí ústrednou postavou obce je zemepán Ľudovít Kürthy (1785 – 1863), ktorý dal zväčšiť koltiansky kostol vystavením hlavnej lode.

Kostol dali do užívania v roku 1822. Je zasvätený Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie. Stavba kostola stála 2500 florénov. Väčšia časť materiálu na stavbu kostola bola privezená z ruín kostola Templom Puszta. Tento kostol opustili definitívne rehoľníci paulíni ešte v roku 1781.

V 20. storočí najznámejšou postavou z jarossovskej rodiny je Viliam Jaross, ktorý patril medzi najväčších statkárov. Zastával politické a diplomatické funkcie. Po 2. svetovej vojne bol popravený ako horlivý stúpenec hitlerovského fašizmu. Jeho majetky boli skonfiškované štátom.

Treťou najbohatšou rodinou bola zemianska rodina Szombathely. Vybudovali v obci liehovar. Neskoršie sa do obce presťahovala rodina zemana Dunklyho, ktorý si dal v obci postaviť letohrádok. Najkrajšou budovou v obci bol Mészárosovský kaštieľ, ktorý majiteľka dala vybudovať v roku 1905.

Viacerí zemepáni odišli z Kolty už začiatkom roka 1945. 27. marca bola obec oslobodená od fašistických vojsk. Spomienkou na túto udalosť je pamätník padlým v druhej svetovej vojne. Veľmi významnou udalosťou bolo zavedenie elektrického osvetlenia obce, o ktoré sa pričinil hlavne generálny tajomník KSS Štefan Bašťovanský, rodák z Kolty.

V obci sa začali aj veľmi dôležité rekonštrukčné práce. Vznikla Materská škola a obec dostala obvodného lekára MUDr. Štefana Farmoša. V roku 1949 vzniklo v obci JRD. Bola tiež zriadená štátna autobusová linka Kolta – Nové Zámky.

V roku 1951 mala obec 2000 obyvateľov. V roku 1953 sa zriadilo v obci kino. V roku 1954 sa budova bývalej Slovenskej ligy rekonštruovala na účely predajní, ktoré spravovalo Jednotné spotrebné družstvo.

V tomto roku bola zriadená aj zubná ambulancia. Rímsko-katolícky kostol dostal v roku 1956 nové zvony a v roku 1974 sa uskutočnila jeho generálna oprava. V 70-tych rokoch sa vybudovala v obci nová administratívna budova MNV, nákupné stredisko, pošta, benzínové čerpadlo.

Urobila sa prístavba ZŠ a dokončila sa výstavba ciest a chodníkov. V roku 1984 sa začala výstavba školskej družiny. Jediným pomerne veľkým podnikom v Kolte je Poľnohospodárske družstvo, ktoré spoluhospodári s PD Čechy.

Zamestnáva 205 pracovníkov. Spolu obrábajú 2593 hektárov pôdy. Obec Kolta ako právny subjekt vznikla v roku 1991. Štatutárnym zástupcom obce je starosta. V 90-tych rokoch sa celá obec plynofikovala a bol vybudovaný obecný vodovod. V katastri obce sa vybudovala riadená skládka TKO. Vybudovala sa krytá tribúna na ihrisku TJ a jeho osvetlenie.

Ľudová škola v Kolte existovala už v polovici 19. storočia. V roku 1947 bola zriadená v Kolte Obvodová meštianska škola, ktorej pozdravný telegram zaslal aj pán Ladislav Novomeský, slovenský básnik. Navštevovalo ju celkom 70 žiakov, aj zo Semerova, Čiech a Jasovej. Od druhého polroka šk. roka 1960/61 sa mení názov školy na Základnú deväťročnú školu.

ZDŠ v Kolte mala vždy veľmi dobrý zvuk v celom okrese. Takmer všetci učitelia od roku 1949 až do roku 1960 bývali v Kolte čo ovplyvňovalo aj úroveň kultúrneho diania v obci. Dobré podmienky malo aj amatérske divadlo.Okrem základnej školy je v Kolte aj predškolské zariadenie – materská škola, ktorá vznikla v 50-tych rokoch. Prevádzka v materskej škole je od začiatku jej vzniku stále celodenná.

  Zdroj: Wikipedia.org, kolta.sk Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0 Autor úvodnej fotografie: Vlado Kalina – Panoráma obce Kolta


Dvory nad Žitavou – Nové Zámky Okolie

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnej Sieti

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.

Kolta – Nové Zámky Okolie
5 (100%) 10 hlas/ov

Komentáre

Leave a Reply