Zázračná ruža a krásna Katarínka

Zázračná ruža a krásna Katarínka

je ďalšou povesťou zo série povestí o Turkoch z pera spisovateľky Zuzany Kuglerovej Povesti o Turkoch – Kliatba kožušníkovej vdovy: Zázračná ruža a krásna Katarínka

Zuzana Kuglerova Povesti o Turkoch – Kliatba kožušníkovej vdovy: Zázračná ruža a krásna Katarínka

Zázračná ruža a krásna Katarínka. Zuzana Kuglerova pôvodne pochádza z Bratislavy. Rodina jej otca bývala na južnom slovensku, konkrétne v Šuranoch okres Nové Zámky. Odtiaľ sa odsťahoval, keď mal asi štrnásť rokov. Prevažne ju inšpirovalo otcove rozprávanie. Veľký podnet však dostala od pána Jaroslava Boráka, pôvodom z Kysúc, ktorý si kúpil dom v Dedinke. Zázračná ruža a krásna Katarínka

---

Zázračná ruža a krásna Katarínka

Zázračná ruža a krásna Katarínka Kurbuljag, vládca Novozámockého pašalíku, mal dvoch synov. Staršieho Kara Aliho mu porodila panovačná, nepekná Hírám. Mladšieho Hamida zas krásna grécka otrokyňa Oskia. Ako sa líšili od seba obe ženy, tak sa líšili aj ich deti. Kara Ali bol zlostný, závistlivý a zlý, Hamid zas milý, nežný a veľmi pekný. Kara Ali miloval zbrane, Hamid kvety. Každý večer nosieval matke do izby veľkú kyticu. Raz sa dopočul, že na sever od Nových Zámkov je krajina, kde rastú zvláštne ruže. Rozhodol sa, ţe ich donesie svojej mame. Vysadol na koňa a cválal veľa dní, no žiadne ruže nenašiel. Napokon sa ocitol v kraji, ktorý nepoznal. Všade naokolo boli strmé kopce, vysoké až po nebo. – Tu žiadne ruže nerastú, – pomyslel si znepokojený Hamid.

Zázračná ruža a krásna Katarínka Zrazu zacítil zvláštnu, omamnú vôňu. Zavrel oči a nechal sa ňou viesť. Keď ich opäť otvoril, uvidel čarokrásny obraz. Na zelenej lúke medzi kopcami stála kúria s bielymi mramorovými stĺpmi, obopnutými popínavými ružami. Pri kúrii sa rozprestierala záhrada. Aj tá bola plná ruží. Očarený Hamid vošiel dnu. Prechádzal sa od jedného ružového kríka k druhému a obdivoval kvety. Nemohol ich kráse odolať. Natiahol ruku, ţe si jednu z ruží odtrhne. Keď chcel zlomiť stonku, pichol sa o tŕň. Bolestne sykol a rýchlo si pritiahol dopichanú ruku k ústam. Za ním sa ozval veselý dievčenský smiech:

– Či nevieš, že ruže sa netrhajú, ale strihajú nožnicami? Prekvapený Hamid uvidel najkrajší kvet záhrady: šestnásťročné dievča s belostnou pleťou a dlhými gaštanovými vlasmi.

– Kto si? opýtal sa jej.

– Som Katarínka z Bánovskej kúrie! – odpovedalo mu dievča.

– A ty si kto?

– Ja som Hamid, syn novozámockého pašu.

– Prečo si prišiel do našej kúrie? – opýtala sa ho Katarínka.

– Hľadám kvet pre svoju matku! – priznal sa jej.

– Môžem si jednu z tvojich ruží odtrhnúť? – Natrhaj si z nich, koľko chceš! Hamid ju chcel poslúchnuť, no potom sa zháčil a zamyslene sa pozrel na dievča.

– Čo keby si doniesla mojej matke ruže ty? Chcel by som, aby ťa spoznala. Katarínka sa začervenala, no potom prisľúbila, ţe kvety do Nových Zámkov donesie. Hamid sa s ňou s radosťou rozlúčil, natešený, ţe ju znovu uvidí.

O dva týždne Katarínka prišla, ako sľúbila, s košíkom plným ruží do novozámockej pevnosti. Keď kráčala hore po schodoch, nejedno oko na nej s úľubou spočinulo. Pleť mala bielu ako mlieko, oči modré ako letné nebo a ústa červené ako jablká. Aj Hamidovej matke sa zapáčila. S úsmevom ju zaviedla do svojich komnát a ponúkla ju dobrôtkami. Po troch dňoch sa s nimi Katarínka pekne rozlúčila, že už je načase ísť domov! Hamid ju vyprevadil až po bránu pevnosti a sľúbil, ţe ju o dva týždne navštívi. Len čo sa mu stratila z očí, vybral sa za otcom a poprosil ho, či by smel s Katarínkou oženiť. Múdry vládca mu to dovolil. Vyslal za Katarínkiným otcom poslov, aby ho poţiadali o ruku dievčaťa. Katarínka súhlasila, mala však jednu podmienku: chcela, aby sa Hamid presťahoval do Bánovskej kúrie. Zázračná ruža a krásna Katarínka

O mesiac bola svadba. Šťastne by žili až do smrti, keby na svadbe nebol aj Kara Ali, Kurbuljagov starší syn. Ten závidel bratovi krásnu ţenu. Chcel ju za každú cenu mať pre seba. Počkal, kým Hamid odíde na lov, potom sa pritočil ku Katarínke a začal sa jej zaliečať. Tá však o neho nestála a otočila sa mu chrbtom. Kara Ali ju chcel dostať nasilu. Rozbehla sa do záhrady. On za ňou. Zdalo sa, že mu už neunikne, že ju dolapí. Vtedy Katarínka cúvla k najväčšej z ruží, čupla si k jej koreňom a ukryla sa pod jej listy. Ruža vystrela svoje konáre, ovinula Katarínku a zahalila ju do hustej obruče. – Pár listov ťa neochráni! – zasmial sa Kara Ali posmešne. Vytiahol meč, ţe zotne konáre. Čím viac však rúbal, tým viac ruža mohutnela a rástla. Vypustila do neba omamnú, tuhú vôňu, ktorú vietor zaniesol k Hamidovi. Ten hneď vedel, že je zle. Obrátil koňa a hnal sa nazad do Bánovskej kúrie. Prišiel vo chvíli, keď Kara Ali najzúrivejšie bodal do ruţe. Hamid natiahol kušu. Stačil jediný šíp, a Kara Ali leţal mŕtvy na zemi. Ale ani Hamid nebol schopný dostať Katarínku von z ružového objatia. Keď mu nešlo rozpliesť konáre rukami, vytiahol nôž. Po noži meč. No aj on, tak ako predtým Kara Ali, márne rúbal do konárov. Čím viac sa snažil, tým viac ruža mohutnela, tým rýchlejšie rástla. Zázračná ruža a krásna Katarínka

– Nechaj to tak, Hamid… – zvolala mu po čase Katarínka. – Musíš ísť do sveta po radu. Azda stretneš niekoho, kto ti prezradí, ako odkliať čarodejnú ružu.

Hamid od žiaľu zaplakal, no keďže si inak nevedel pomôcť, vybral sa do sveta. Dlhých dvanásť rokov blúdil cestami-necestami. Napokon sa po dlhom a úmornom trmácaní rozhodol, že sa vráti. Neďaleko Žiliny si sadol na veľký kameň. Zrazu zbadal, že proti nemu ide starenka. Bola to bylinkárka Agáta.

– Čože ťa trápi, synku? – opýtala sa. Hamid jej povedal o zakliatej ruži aj o tom, že nechce pustiť Katarínku z tŕňového objatia, hoci do nej sekal a rúbal!

– Ruže netreba sekať, ale polievať. Polej ju tou najvzácnejšou vodou, akú poznáš. Len tak sa ti podarí ženu vyslobodiť.

Hamid sa starenke pekne poďakoval a hneď sa vybral domov. Kúpil všetky vzácne vody, čo kupci cestou predávali: slanú vodu zo Severného mora, mŕtvu vodu z Mŕtveho mora, dažďové perly jaskynných vôd aj teplú vodu z neďalekých minerálnych prameňov. Hneď ako prišiel do kúrie, začal nimi polievať zázračnú ružu. Márne. Ruža naďalej chránila Katarínku a nepustila ju zo svojho objatia. Vtedy sa bezmocný Hamid posadil na zem a horko sa rozplakal:

– Ach Katarínka, – vzlykal, – či ťa už nikdy neobjímem? Ako tak plakal, slzy, čo sa mu rinuli z očí, začali kvapkať na zem pri ruži. Konáre sa rozprestreli a uvoľnili tŕňové objatie. Katarínka sa dostala na slobodu.

– Aký som bol len hlúpy! – vyhŕkol dojatý Hamid. – Mohol som vedieť, že tou najvzácnejšou vodou sú ľudské slzy!

– Máš pravdu, chlapče! – ozvala sa za jeho chrbtom bylinkárka Agáta, ktorá sa tam z ničoho nič zjavila. – No najvzácnejšie sú slzy preliate z úprimnej lásky.

Z vďaky za to, že im tak dobre poradila, si ju chceli nechať pri sebe.

– Postaráme sa o vás, ako keby ste boli naša vlastná mať, – sľubovala Katarínka.

– Radšej sa starajte o ružu. Nedovoľte aby ju niekto vykopal… – poprosila ich Agáta. Vzápätí zmizla.

Katarínka a Hamid ju už nikdy neuvideli. Urobili však to, o čo ich požiadala, a starali sa o ružu. Polievali ju, okopávali a hnojili. Postavili si pod ňu lavičku a sedávali na nej. Raz sa im zazdalo, že z ruže začuli Agátin starostlivý hlas.

– Kde si? – požiadali ju. – Ukáž sa nám. Ešte raz by sme sa ti chceli poďakovať.

– Som stále pri vás, aj keď o tom neviete, – odpovedal im hlas. – Som dušou tejto ruže, na bylinkárku sa premieňam len občas, keď ľudia súrne potrebujú pomoc.

– Vedela som to… – potešila sa Katarínka. – Odteraz sa budeme o teba starať ešte viac. Hamid súhlasne prikývol a so slzami v očiach sa nahol nad listy ruže:

– Vrátila si mi šťastie. Nikdy ti to nezabudnem… Narodilo sa im dvanásť synov a dvanásť dcér. Keď Katarínka a Hamid zomreli, o čarodejnú ružu sa naďalej starali ich deti.

  Zázračná ruža a krásna Katarínka

Zdroj: Zuzana Kuglerová – Kliatba kožušníkovej vdovy

---

 Zázračná ruža a krásna Katarínka

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+.

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veľké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete..