Staničná Cigánska kapela

Staničná Cigánska kapela partrí neodmysliteľne k histórii novozámockej železničnej stanice. Nové Zámky sa po roku 1900 stali významnou železničnou križovatkou Slovenska.

Bolo to po tom, ako bola v roku 1900 daná do prevádzky železničná trať Nové Zámky – Šurany a v roku 1910 bolo odovzdané železničné spojenie medzi Novými Zámkami a Komárnom. 

Pôvodná novozámocká železničná stanica bola v strede prízemná, po stranách dvojpodlažná budova, ktorá v 19. storočí patrila medzi veľkolepejšie stavby svojho druhu.

Staničná reštaurácia s 24 hodinovou nepretržitou prevádzkou mala v roku 1919 šesťdesiat zamestnancov a bolo v nej k dispozícii vyše sto stravovacích miest.

Staničná Cigánska kapela

Už od druhej polovici 18. storočia sa v meste usadzovali cigánske rodiny.

Prvé písomné zmienky o rómskom etniku v meste pochádzajú z rokov 1775/76.

V mestskej knihe je záznam z roku 1783, kde sú cigáni rozdelení do dvoch skupín. Jednej, ktorú tvoria, tzv. „noví mestskí sedliaci“. Tá druhá skupina trinástich rodín, ktorý boli zamestnaný ako strihači oviec. Týchto prijalo Ostrihomské arcibiskupstvo v roku 1782 aby ich zachránilo pred popravou v súvislosti s Hontianskym procesom.

Cigánska ľudová škola

Z iniciatívy Ostrihomského arcibiskupa vznikla v roku 1843 v meste cigánska ľudová škola, ktorá pôsobila do rokov 1865 až 1868. Pracovným zaradením bolo rómske etnikum zamerané hlavne na kováčske práce (s príbuznými remeslami ako sú zámočníci, klinčiari, kotlári, flekovači kotlov, výrobcovia vrtákov), spracovaním hliny (tehly).

Samostatnou pracovnou skupinou, ktorá bola podmienená spôsobom života boli cigáni, ktorí sa zaoberali obchodovaním najmä s hydinou, vajíčkami, ovocím, zeleninou, s riadmi, železiarskym tovarom, ale aj so sviňami, či priekupníctvom s koňmi. Rómovia vykupovali hlavne staré šaty, handry, kosti.

Niektorí cigáni vypomáhali pri sezónnych poľnohospodárskych prácach, no koncom 19. storočia sa dominantnou pre cigánske etnikum stávala práca v robotníckych profesiách vo vznikajúcom priemysle.

Cigánsky hudobníci

Nie nevýznamnú skupinu novozámockých cigáňov tvorili hudobníci. V roku 1854 žilo v Nových Zámkoch rómskych 43 rodín s 218 príslušníkmi, z ktorých bolo 22 muzikantov. Koncom 19. storočia vo Viedni, či v Budapešti, Londýne, Berlíne a Drážďanoch pôsobil pôvodom novozámocký cigánsky primáš Ľudovít Kolompár-Komlósi.

Od polovice 19. storočia sa stalo neodmysliteľnou súčasťou železničnej stanice v Nových Zámkoch vyprevádzanie a vítanie vlakov o ktorú sa postarala Staničná Cigánska kapela, ktorá najčastejšie hrávala „Rákocziho pochod“. Tento zvyk sa zachoval až do konca prvej svetovej vojny.

Zvyk bol zakázaný iba počas Bachovho absolutizmu. Cigánsku hudbu na stanici zakázali potom po prvej svetovej vojne prichádzajúci českí úradníci. Táto tradícia bola ešte raz obnovená medzi rokmi 1938 – 1944, no po skončení II. svetovej vojny Staničná Cigánska kapela úplne zanikla.

Staničná Cigánska kapela – legendy

• Podľa jednej historky jeden ostrihomský kanonik novozámockého pôvodu pred začatím teológie veľmi rád dával hrať serenády. Vo svojej záveti svoj majetok odkázal novozámockým cigánskym muzikantom, ktorým dal za úlohu, aby sa na novozámockej stanici vždy privítali a lúčili s cestujúcimi.

• Podľa druhého príbehu, po poľovačkách v okolí Nových Zámkov prišli páni do mesta oslavovať. Keďže mali radi cigánsku muziku, veľakrát si žiadali primáša. Tak sa stalo, že na jednej slávnosti hrala najznámejšia kapela obdobia pod vedením Ľudovíta Komlósa Kolompára.Jeden pán však chcel, aby ho Cigáni odprevadili až k vlaku. Preto mu Staničná Cigánska kapela hrala až do jeho odchodu. Keďže sa táto hudba páčila aj ostatným cestújúcim, hádzali Cigáňom peniaze.
  Preto pán povedal prímášovi Gabrielovi Ľudovítovi Ugronovi: „Toto môžete spraviť aj nabudúce.” Od toho času hrala Staničná Cigánska kapela a jej muzikanti štyrikrát denne na novozámockej stanici.

Ďalšie zaujímavé legendy

• Podľa tretej legendy raz známy africký cestovateľ Samuel Teleki, keď sa raz vracal domov vlakom cez Nové Zámky začul cigánsku muziku. Pozrel z okna a uvidel Cigánov, ktorí hrali v reštaurácii. Potešil sa, že po dlhých rokoch strávených v cudzine konečne počuje domáce melódie. Rozhodol sa, že založí nadáciu, z peňazí ktorej určitú sumu dostala Staničná Cigánska kapela, ktorá neskôr v Nových Zámkoch vítala cestujúcich.

• O novozámockých muzikantoch šli aj ďalšie chýry. Keď cestoval cez mesto perzský šach, začul ako na jeho počesť zahrala Staničná Cigánska kapela perzskú hymnu. Podľa inej legendy Rakúsko – Uhorská cisírovna a Maďarská kráľovná Sissi počas cesty cez Nové Zámky. Bola tiež veľmi dojatá keď ju v našom meste privítala Staničná Cigánska kapela.

Zdroj: wikipedia.org

Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0

---

Staničná Cigánska kapela

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnych sieťach Facebooku i na Google+

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.