Radava maď. Rendve je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky. Obec Radava je malá dedinka v Požitaví na cestnom ťahu Šurany – Levice, neďaleko Podhájskej. Stred obce Radava leží v nadmorskej výške 145 metrov. Radava je malebná slovenská dolniacka obec ležiaca na úrodnom západnom úbočí Hronskej pahorkatiny, 10 km východne od Šurian a 80 kilometrov od hlavného mesta Bratislava.
erb obce
V obci nájdete dva rímsko-katolícke kostoly. Je to rímskokatolícky kostol Ducha Svätého je barokový z roku 1700 a druhý farský kostol sv. Cyrila a sv. Metoda je moderný z roku 1970, historickú drevenú zvonicu, skupinu 9 chránených stromov lipy malolistej, kultúrny dom, nový športový areál, oddychovo-relaxačnú zónu s množstvom zelene a lavičiek, s detským ihriskom a altánkom. V centre obce obec zriadila drevenú galériu sôch znázorňujúcich ľudí pri tradičných prácach a remeslách.
Obec má vybudovaný vodovod a je splynofikovaná. Na severnom okraji obce sa nachádza rýchliková železničná trať Nové Zámky – Zvolen s vlakovou zástavkou. Autobusy premávajú v obci na trase Nové Zámky – Dedinka, Nové Zámky – Trávnica a Dolný Ohaj – Vráble. Obec je členom Združenia obcí Termál so sídlom v Podhájskej a Združenia obcí pre Trvalo udržateľné nakladanie s odpadmi so sídlom v Palárikove. Od Termálneho kúpaliska v Podhájskej je obec vzdialená 2 km západným smerom.
Obec má vybudovaný cestný obchvat, ktorý ju výrazne odbremeňuje od cestnej premávky. A keďže i železnica vedie okrajom obce, v obci prevažne vládne kľud a pohoda. Ak všetky tieto fakty zhrnieme, razom sa z Radavy stáva atraktívna lokalita na ubytovanie pre kúpeľných turistov navštevujúcich Termálne kúpalisko v Podhájskej. Obec Radava patrí do okresu Nové Zámky. Oficiálna webová stránka obce Radava: Oficiálna stránka obce
Radava – Nové Zámky Okolie
Chotár obce bol osídlený už v praveku. Archeologické nálezy dokazujú osídlenie v neolite, je to sídlisko volútovej kultúry, ďalšie výskumy objavili sídlisko maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej a pohrebisko z doby veľkomoravskej (kostrové hroby). Intenzitu stredovekého osídlenia dokumentuje prítomnosť zaniknutej stredovekej dediny s románskym kostolom a cintorínom.
Obec sa spomína r. 1237, keď Tomáš, syn Ivankov vymenil do zálohu 40 jutár v obci Maňa od zemanov de Renduueya. Roku 1245 títo zemania z Renduey predali svoje majetkové diely v Pozbe a Beleku. R. 1285 dcéra Bána Rendveiho za obvenenie a snubný dar svojej matky dostala od Rendveiovcov 12 mariek.
R. 1312 špán Ján zeme vo Vlkase prevzal do nájmu. R. 1319 Janka, syn Erneyho de Szeg z rodu Hontpázmányovcov 3 poplužia zeme spolu s kostolom sv. Petra, ktoré Erney za 15 mariek kúpil od Gebhardovho syna Petra, predal Moyche, manželke Dionýzovho Nigera (dictus) syna Dionýza a dcére menom Deseu.
[symple_googlemap title=“Radava – Nové Zámky Okolie“ location=“Radava, Nové Zámky, Slovensko“ zoom=“11″ height=250]
Roku 1327 Rendveiovci svoje majetkové diely v Pozbe prenechali Dionýzovi Nygerovi (dictus), ako výmenu za 5 popluží z radavskej časti, ktoré Benediktov syn Ján predal Racolchovnu synovi Tomášovi a Tomášovmu synovi Ladislavovi, spolu so sestrou Darou a zaťom Dionýzovi.
V r. 1349 zahynulo v obci mnoho ľudí, nakoľko bol vtedy rozšírený mor v obci a širokom okolí. V r. 1363 – 1364 táborili v hulskom a radavskom chotári vojská Karola Luxemburského, ktorý viedol vojnu proti kráľovi Ľudovítovi Veľkému. Komes Štefan Kálnay, syn Štefana Szendiho, (prvý začal užívať priezvisko Kálnay), dostal r. 1405 za hrdinstvo v bitke pri Nikopole (v nej Turci pod vedením sultána Bajazida I. porazili križiakov kráľa Žigmunda Luxemburgského) novú donáciu na mnohé obce, medzi nimi aj na Radavu.
V r. 1429 – 1433 sa Radave a jej okolí pohybovali vojská českých husitov. R. 1458 sa objavuje Heghazasrendve a r. 1480 ako Egyhazas Rendve (Kostolná Radava), lebo v obci stál kostol (od r. 1534 už pod menom Malá Radava). V r. 1465 sa priestor od Radavy cez Hul, Úľany a Ondrochov stal táboriskom Jiskrových bratríčkov, ktorý tu táborili dva mesiace a drancovali okolité osady.
Niekdajšia Radava sa delila na dve osady. V polovici 15. storočia sa spomína Kostolná Radava a od roku 1534 je písomne doložená aj Malá Radava – Kys Rendwe. Ak je názov Radavy (Rendve) pôvodne odvodený od priezviska Radvanský, ktorí mali majetok v Radvani, ale aj v Radave, môžeme povedať, že genéza obce má opodstatnenú históriu spätú s touto významnou zemianskou rodinou.
Ak by sme však analyzovali súčasný názov obce Radava a rozdelili ho na dve časti, môžeme čítať aj – „rád dáva“. Dňa 29. augusta 1526 po bitke pri Moháči vtrhli do oslabeného Uhorska Turci a začala sa ich vyše 150 ročná okupácia väčšej časti krajiny, počas ktorej boli osady Radavy viackrát vyplienené. Ich ťaženie do Požitavia sa datuje do r. 1533.
Za vlády Jána Zápoľu (1526–1540) bola obec majetkom Františka Kálnayho a r. 1549 je tunajším zemepánom Imrich Kálnay. V tom čase v obci boli 3 porty, čo bolo malé osídlenie.
Situácia sa veľmi nezmenila ani do r. 1553, keď tu bolo 5 port. R. 1564 v „Processus Ioannis Taynay indicis nobilium“ v zemianskej obci boli spísané 4 porty. V deftere (súpis tureckých vyberačov daní) ostrihomského sandžaku z r. 1570 je obec zapísaná pod č. 193 ako Nagy Rendve, kde bolo 7 zdaniteľných domácností a ročný výnos bol 2800 akčí (drobný strieborný osmanský peniaz), čo znamená skutočne malé osídlenie. Malá Radava je zapísaná pod č. 345 ako Kis Rendova a bola neobývaná, jej ročný výnos bol 1500 akčí a žilo tu 17 džizjepovinných (daneplatiacich) obyvateľov.
Neskôr ale obec bola dosídlená, tak r. 1600 tu bolo 18 domov a r. 1601 už 20 domov. Ale r. 1606 sa Radava násilím stala poplatnou Turkom, hoci bol podpísaný Žitavský mier (ale to Turkom nezabránilo viackrát vyplieniť obec).
R. 1624 Ján Kálnay, posledný člen tejto línie rodu, svoje tunajšie majetky prenechal Imrichovi Lipthaymu, ktorého prvou manželkou bola Žofia Kálnay. 25. septembra 1663 Turci dobyli pevnosť Nové Zámky, predtým krymskí Tatári, Valasi, Moldavci a časť Turkov vyplienili značnú časť dnešného územia západného Slovenska, stredného Považia a Moravy, medzi zničenými obcami bola aj Radava. V deftere Novozámockého ejáletu (provincia) z r. 1664 je Veľká Radava zaznačená ako pusta patriaca ostrihomskému tímáru (benefícium) a ročný výnos bol 4375 akčí.
Tie sa odvádzali tímáru Mahmúda ben Redžeba, tímáru Ahmeda ben Hadži Mehmeda, tímáru Derviša ben Mustafu a tímáru Jakuba ben Mustaku. Malá Radava pri prv spomenutej je tiež pusta a ročný výnos bol 1000 akčí patriaci tímáru v spoločnom vlastníctve dvoch súrodencov Hasana a Hüsejna.
Spomína sa ešte jedna Radava (Rendve), pusta pri Veľkých Lovciach (dnes je to Majer Lagáň) a jej ročný výnos bol 500 akčí. Ale v zozname lénnych majetkov je ročný výnos 6465 akčí z obce Rentve patrila už spomenutým súrodencom Hasanovi a Hüsajnovi (jedná sa o nekonkretizovateľný alebo chybný záznam).
Po r. 1684 sa evidovala Radava ako majetok nasledovníkov panstva Levických (knieža Eszterházy), ktorú spolu s Hulom dali do úžitku rádu Paulínov v Mariánskej Čeľadi. Po vyhnaní Turkov z pevnosti Nové Zámky r. 1685 predsa nastalo isté uvoľnenie, ale posledné protihabsburgské povstanie Františka II. Rákócziho (1703–1711) ešte vytúžený mier neprinieslo.
R. 1703 v miestach dnešného majeru Lagáň táborilo cisárske vojsko generála Heistera (preto pomenovanie Labanc-gáň). V r. 1712 sa stal zemepánom v Huli šľachtic Boronkay z príbuzenstva Eszterházyovcov. Krajinský mor r. 1713 zdecimoval obyvateľstvo obce.
R. 1720 v obci bolo 20 daňovníkov, preto zemepán osídlenie dosídlil Slovákmi. Po r. 1728 tunajšie majetky kupuje Štefan Motesiczky, ktorý vyvíjal veľkú snahu o pozdvihnutie Hulu a Radavy. Matej Bel okolo r. 1742 to dokazuje, keď o Rendue píše, že patrí Motechiczkym, v blízkosti obce prv spomenutej (Hul).
V r. 1755 Pavel Motesiczky dal majetok svojmu synovi Štefanovi. Tento dal v roku 1762 medzi Hulom a Radavou postaviť tehelňu. Z prvej vypálenej tehly dal v roku 1767 na radavskom cintoríne postaviť kostolík (dnešný kostol Ducha Svätého).
Nasledovalo relatívne pokojné obdobie a osídlenie sa mohlo vyvíjať. Nakoľko v nej žilo obyvateľstvo rímskokatolíckeho náboženského vyznania, udalosti náboženskej intolerancie sa ho netýkalo. Už v tomto období bola obec známa kvalitným chovom koní po celom Uhorsku. R. 1773 je obec zapísaná ako Rendwa.
Roku 1799 skvelý štatistik Andrej K. Vályi opísal obec takto:
„Rendve. Nagy (Veľká) Rendve. Kis (Malá) Rendve. Dve slovenské dediny v Tekovskej župe, zemepánom je panstvo Motesiczkyovcov, obyvatelia sú katolíkmi a iní, Veľká Radava leží v blízkosti Trávnice, Malá Radava blízko Dolného Ohaja, ktorých sú fíliami, pôdy v chotári sú úrodné, urodí sa dostatok vína, má dosť pasienkov, trhy sú v Komárne, sú blízko Dunaja.“
Pokojne sa začalo aj 19. stor. R. 1828 v obci bolo 73 domov a žilo 490 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom. V Malej Radave bol 1 dom, v ktorom bývalo 10 ľudí. Skvelý uhorský štatistik Elek Fényes r. 1837 charakterizuje obec nasledovne: „Rendve, slovenská obec v tekovskej župe, fília Trávnice. 529 kat. obyv. Jej víno je obstojné; má dosť lesov, orných pôd. Zemepánom sú Motesiczkyovci a iní. P. p. Vráble.“
V r. 1831 zasiahla obec a jej okolie cholera. 23. marca 1848 bola snemu predstavená prvá uhorská vláda. Vzápätí bolo zrušené poddanstvo. V monarchii bolo dusno a v októbri 1848 vypukla maďarská revolúcia.
Do honvédskeho vojska narukovalo 8 Radavčanov a boli zaradení do 17. práporu Levice spolu s brancami z Liptovskej, Oravskej, Tekovskej a Zvolenskej župy. Inak sa revolučné udalosti obce príliš nedotkli.
K vyššie spomenutému opisu Radavy Fényes r. 1851 ešte pridáva: „Rendve (Kis /Malá/), pusta v Tekovskej župe, fília Dolného Ohaja, 5 kat. obyv.“ Okolo r. 1860 bola v obci založená urbárska spoločnosť, ktorá vlastnila polia, lúky, potok, cesty, výmole a hate.
Zásadná zmena nastala, keď r. 1849 panstvo Hul odkúpil od posledného zemepána Ladislava Motesiszkého bohatý viedenský kupec gréckeho pôvodu Konštantín Dóra.
V r. 1885 keď sa začali vytvárať katastrálne územia bola veľká časť tzv. Malej Radavy nelogicky pričlenená do katastrálneho územia obce Hul. Podľa kronikára Adolfa Meliška (r. 1933) za uvedenú zmenu v neprospech obce Radava môže vtedajší notár Jakub Futala (bol notárom v r. 1872-1919), ktorý bol občanom Hulu.
V r. 1890 bola zemná cesta Šurany – Levice upravovaná na hradskú a to valcovaním kameňom. Najväčším zemepánom r. 1893 (údaje sú ale skoršieho dáta) v chotári obce bol Szilárd Juraj Dóra (243 katastrálnych jutár) a r. 1911 jeho syn Mikuláš Dóra (201 k. j.). V obci boli dve prenajaté krčmy (do r. 1920 výčapné právo mali Dórovci), neskôr v jednom predávali aj koloniálny tovar.
Ďalej bol v obci ešte obchod s trafikou. Obchodníčka a krčmári boli Židi. R. 1910 bolo založené tunajšie Potravné družstvo, pôvodne patriace do zväzku Potravného a úverového družstva „Hangya“ so sídlom v Budapešti.
V obci malo obchod, ktorý v časoch núdze uľahčil život miestneho roľníka. Počas rokov 1913 – 1914 bola okrajom obce vybudovaná železničná trať Šurany – Levice. Jej prevádzka bola otvorená 4. októbra 1914.
Vypuknutie I. svetovej vojny (1914–1918) prinieslo pospolitému ľudu iba biedu a žiaľ. Na jej bojiskách padlo 23 Radavčanov. Koniec vojny priniesol zásadnú zmenu v živote tunajšieho občana. Radava sa r. 1918 stala súčasťou novozaloženého Československa.
11. júna 1919 do obce vtrhli vojaci maďarskej boľševickej Červenej armády Bélu Kuna. Po nedorozumeniach a násilnostiach za pár dní boli odtiaľ vytlačení 25. júna 1919 československými legionármi.
Samotná bitka sa odohrávala pri Malej Radave a trvala dva dni. Ale život tunajšieho poľnohospodára sa veľmi nezmenil, pracoval od svitu do mrku, aby uživil svoju rodinu. Zemepán Dóra v r. 1921 uvoľnil pozemky na stavbu rodinných domov (dnešná Domovina).
Stavebný ruch trval do roku 1928. V r. 1927 dala rodina Dórovcov veľkostatok do prenájmu. Prvým nájomcom bol Schulz a po ňom sa stal nájomcom veľkostatku Maximilián Gemajner, ktorý tu hospodáril do roku 1943. Tento veľkú starostlivosť venoval radavským viniciam, kde bol vincúrom uznávaný vinohradnícky odborník Pavol Zrubec. V r. 1922 vznikol v obci dobrovoľný hasičský zbor.
Najstarší obchod s koloniálnym tovarom mala židovská rodina Levinovcov, druhý obchod otvorený v roku 1924 patril Žigmundovi Weiszovi, ktorý bol tiež židovského pôvodu. V r. 1933 vznikol spor medzi obcou a urbárom nakoľko notársky úrad v Dolnom Ohaji rozhodol o pričinení majetku urbáru do vlastníctva obce. Spor sa dostal až k prezidentovi.
V tejto dobe mal urbár 352 členov, a okrem pozemkov vlastnil budovy a to tzv. kováčňu (bola v nej dielňa a byt kováča) a tzv. pastierňu (v tejto bola stajňa pre dvoch plemenných býkov a plemenného kanca a byt pre pastierov). Tretí obchod roku 1932 otvoril Štefan Hlavačka (vedúci družstevného obchodu), krčmu a trafiku mal Jozef Rako (dnes Občerstvenie Tempo).
V obci býval kováč, kolár, čižmár, obuvník, krajčír, mlynár, stolári, tesári, murári a iní remeselníci. Nacvičovali sa divadelné hry. V r. 1934 zhorela kováčňa. Samozrejme, že ani Radavu neobišla hospodárska kríza 30. rokov 20. storočia.
Známy bol tunajší chov koní a včelárstvo. R. 1929 bola z pálených tehál postavená budova Potravného družstva(dnes rod. dom s. č. 17). Ale 1. marca 1936 bola táto budova na dražbe predaná Gejzovi Uhríkovi a tým družstvo zaniklo. Uhrík zanedlho v nej otvoril vlastný obchod so zmiešaným tovarom a hostinec.
Na základe rozhodnutia Viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938 bola aj poľnohospodárska obec Radava pripojená k Maďarsku. 10. novembra 1939 pripochodovala skupina maďarského vojska, po slávnosti odišla do Úľan nad Žitavou.
Ale vypuknutie II. svetovej vojny r. 1939 znova prinieslo pospolitému ľudu iba utrpenie a žiaľ. O hospodárskom rozvoji kvôli vojnovým udalostiam nemohlo byť ani reči, opak bol pravdou. Chudoba, nedostatok základných potravín a vlastne takmer všetkého spôsobovalo odpor voči vládnucemu systému.
Nastali dezercie z maďarskej armády a niektorí miestni obyvatelia sa zúčastnili SNP. V marci 1944 obsadili Nemci Maďarsko a začali prenasledovať Židov. Od tohto roku nám nie je známy ani osud občanov Radavy židovského pôvodu (rodiny Levinovcov a Weisovcov, spolu pravdepodobne osem ľudí).
R. 1944 väčšieho vlastníka majetkových dielov v chotári obce nebolo. Vojnové udalosti si z radov obyvateľstva vyžiadali krutú daň, životy 26 Radavčanov. Vojna sa v obci skončila 27. marca 1945 (počas bojov padli v obci 4 sovietski a 12 nemeckých vojakov). V máji 1945 sa Radava opäť stala súčasťou Československa.
Boli skonfiškované veľkostatky, rozpustené katolícke spolky a zakázané cirkevné školy. R. 1947 bola založená TJ Sokol. Situácia sa postupne konsolidovala, ale po komunistickom puči vo februári 1948 sa aj Radava začala meniť na socialistickú dedinu.
Roku 1948 meno zmenené z Rendva na Radava. Bol zrušený židovský cintorín, ktorý neskôr zanikol úplne. Nachádzal na západ od vrchnej časti Výhonskeho jarku. Postupne sa zakladali povolené kultúrne a spoločenské organizácie (Československý červený kríž, Zväz žien a pod.).
V rokoch 1955–1961 bola postavená nová budova hasičskej zbrojnice (dnes pošta a predajňa). Miestne JRD bolo so značnými ťažkosťami založené r. 1956. V r. 1956 bola postavená predajňa rozličného tovaru Jednoty SD (s. č. 390). R. 1958 bola obec elektrifikovaná, čo bol veľmi významný krok jej rozvoja.
V roku 1961 bol zbúraný starý učiteľský byt z roku 1878 a na jeho mieste bol postavený nový učiteľský byt (s. č. 437). Postupne boli spevňované cesty a budované chodníky. V rámci IBV sa začalo so stavbou nových rodinných domov, staré boli prestavané a zmodernizované. Vznikli nové ulice.
Tvár obce sa začala meniť. Veľmi sa zlepšila infraštruktúra obce. Kvôli nedostatku pracovných príležitostí priamo v obci časť Radavčanov bola zamestnaná v priemyselných podnikoch v Šuranoch.
R. 1962 sa uskutočnila celková rekonštrukcia starej budovy MNV. Boli v nej dve administratívne miestnosti, chodba a zasadacia sieň. Miestne JRD r. 1966 bolo zlúčené s JRD Hul a Vlkas v JRD Žitava so sídlom v Huli.
V roku 1965 bola obec na šesť týždňov uzatvorená, nakoľko JRD v Úľanoch nad Žitavou sa vyskytla slintavka u hovädzieho dobytka a Radava patrila do ohrozeného pásma. V r. 1965 – 1966 bola opravená štátna cesta č. 580 (tzv. hradská).
Štátne cesty počas jej opravy postavili budovu pre svojich zamestnancov (dnes je to predná časť MŠ). R. 1965–1967 bol regulovaný potok Liska a r. 1968 postavený nový most cez Lisku, ktorý slúži dodnes a spája obe časti obce.
V rokoch 1966–1970 bola postavená nová budova kultúrneho domu, v ktorom získalo priestory aj MNV (dnes Obecný úrad Radava). V r. 1968 bola založená MO Matice slovenskej. Ku koncu roku 1968 bola v obci zriadená pošta.
V r. 1972 bola násilnou formou zákona č. 50/55 Zb., odobratá pôda tým občanom, ktorí nevstúpili do JRD. Jednalo sa o 100 ha ornej pôdy. Roku 1983 bola obec vyhlásená za rekreačnú oblasť kvôli blízkosti kúpaliska Podhájska. Roku 1987 bola vykonaná rekonštrukcia elektrickej siete, verejného osvetlenia a miestneho rozhlasu.
November 1989 znamenal koniec vlády komunistickej strany a začalo sa s demokratizačným procesom v spoločnosti. Ale nie všetko sa vyvíja tak, ako v to obyvatelia dúfali. V r. 1990 sa od JRD Žitava odčlenili strediská Radava a Podhájska a založili PD Radava – Podhájska.
Začalo sa rozvíjať súkromné podnikanie, v r. 1991 bola zriadená lekárska stanica a pri cintoríne bolo vybudované parkovisko. 1. januára 1993 rozpadom Československa vznikla Slovenská republika.
Zdroj: Wikipedia.org, radava.sk Licencia: Creative Commons Attribution/Share Alike 3.0
Radava – Nové Zámky Okolie
Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum
Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.
Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+.
Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veľké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete..
Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….