Adam Forgách – Bitka pri Veľkých Vozokanoch 26. augusta 1652.
Adam Forgách. Zhubné výpravy osmanských vojsk na území uhorského kráľovstva skončili po mnohých rokoch podpísaným mierom 11. novembra 1601 v blízkosti Komárna pri ústí rieky Žitavy do Dunaja ( Zsitvatörök ) zástupcovia Habsburgovcov a tureckého sultána Ahmeta I. Mierová zmluva, ktorou sa Habsburgovci zaviazali zaplatiť sultánovi jednorázovo sumu 200.000 zlatých, mala sprvu platnosť 20 rokov. V prvej polovici 17. storočia boli obe ríše zmietané vnútornými nepokojmi. V Habsurské ríši vypukla Tridsaťročná vojna, v Carihrade sa krátko po sebe vystriedalo niekoľko neschopných sultánov, v niektorých častiach ríše vypuklo povstanie. Obe strany teda nemali záujem na vypuknutí ďalšej vojny. Žitavský mier bol preto niekoľkokrát predĺžený a platil ešte v roku 1652.
Adam Forgách – Bitka pri Veľkých Vozokanoch
Bitka pri Veľkých Vozokanoch
Mierová zmluva z roku 1601 však nezabránila drobným potýčkam na hraniciach medzi Turkami obsadeným územím Uhorska a tzv „kráľovskými Uhorskom“. Cisárske posádky pohraničných pevností mali príkaz od Dvorskej vojenskej rady nepodnikať žiadne výpady na územie obsadené Turkami a aj tureckí velitelia pohraničných Sandžakov mali podobné inštrukcie z Carihradu. Hlavne Turci však týchto nariadení nedbali a podnikali často lúpežné výpravy na územia Kráľovských Uhier. Nájazdov trvajúcich väčšinou len niekoľko dní sa zúčastňovali pomerne malé skupiny.
Lúpežný nájazd, ktorý v polovici augusta roku 1652 podnikol Ostrihomský beg Kara Mustafa bol akousi výnimkou. Väčšina vojakov tejto výpravy sa rekrutovala z poddaného maďarského obyvateľstva z Budína, Pešti, Ostrihomu, Parkányu (Štúrova), Jágru (Egeru), Szolnoku a ďalších tureckých hraničných pevností. Nešlo teda o etnických Turkov. Údaje o sile týchto jednotiek sa pohybujú medzi 3 – 4000 mužov. Či je v týchto číslach zahrnutá aj jednotka, ktorá pribehla neskôr na pomoc a ktorá zničila malý oddiel Ladislava Esterházyho u Tesárskeho cintorína, nie je celkom isté. Kara Mustafa postupoval pozdĺž rieky Žitava a údolím Nitry, nechal vypáliť 11 dedín, ďalšie boli z väčšej časti zničené. S veľkou korisťou a mnohými kresťanskými zajatcami sa výprava po niekoľkých dňoch vracala späť. Turci sa však tentokrát dopustili niekoľkých chýb. Jednak trvala ich výprava dlhšie než zvyčajne, čím cisárske vojská získali čas na zorganizovanie odporu, okrem toho sa pohybovali príliš blízko pevností, obsadených cisárskymi posádkami.
Forgáchovo obranné obliehanie
Veliteľ jednej z najdôležitejších hraničných pevností – Nových Zámkov – Gróf Adam Forgách mal vtedy na starosti obranu banských miest a celého Pohronia. Ihneď po tom čo sa dozvedel o vpáde Kara Mustafu, začal organizovať obranu. Adam Forgách, ktorý dobre poznal celý okolitý terén (neďaleký hrad Gýmeš bol rodinným sídlom), rozhodol zabrániť Turkom v návrate na nimi ovládané územie.
Nechal zvolať posádky okolitých hradov a pevností, sám sa vypravil s jedným plukom Novozámockej posádky do poľného obliehania na lúkach medzi obcami Tobolky a Barcovka v blízkosti obce Veľké Vozokany, kde nechal vybudovať vozovú hradbu. Adam Forgách priviedol z Nových Zámkov celkom 745 vojakov, ktorým velili gróf Žigmund Esterházy a plukovník Walter. V týchto jednotkách slúžil aj Alexander Esterházy v hodnosti rotmajstra.
Z Vrábelskej pevnosti pritiahol do obliehania Mikuláš Nadányi s 100 jazdcami, z Levickej pevnosti Tomáš Esterházy s 120 jazdcami, z pevnosti Pápa Ladislav Esterházy s 100 Husárov a z Ďarmoty František Esterházy s 120 jazdcami. Františka sprevádzal jeho mladší brat Mikuláš a synovec Gašpar. Kresťanské vojsko čítalo teda približne 1285 mužov.
V rovnakej dobe sa pripravoval János Esterházy veliteľ pevnosti Cseperg, a Tomáš, vicekapitán Levíc u ich otca v Galante. Keď sa dozvedeli o Forgáchových plánoch, vypravili sa okamžite do obliehania okolo obce Veľké Vozokany. Tak sa stalo, že sa 25. augusta pri obci Vozokany zišli skoro všetci bojaschopní príslušníci rodu Esterházyovcov. Nebola to však len túžba po dobrodružstve a vojenskej sláve, ktorá priviedla Esterházyovcov do Forgáchovho obliehania. Kara Mustafa vyplienil v minulých dňoch značnú časť Esterházyovských majetkov, časť ležiaca na pravom brehu Dunaja bola obsadená Turkami už mnoho rokov. Esterházyovci mali teda s Turkami, ako sa hovorí „otvorené účty“.
Bitka pri Tesárskom cintoríne
František Esterházy bol snáď prvý, kto spozoroval blížiace sa nebezpečenstvo. Turkom sa na pomoc rútilo niekoľko sto jazdcov vyslaných z Budy. Na bojisku sa objavili náhodou, avšak práve včas. Okamžite obklopili malú skupinu maďarských bojovníkov, ktorí sa zúfalo bránili. Nastala krvavá a neľútostná bitka. Turci tlačili protivníka pomaly k rieke Žitava. Po tom, čo Ladislavovi zapadol kôň v bahne, bojoval ďalej pešo. Zasiahnutý niekoľkými desiatkami sečných rán a guľkou do podbruška, bol konečne zabitý úderom vojnovej sekery, ktorá mu roztrieštila lebku. Približne v rovnakom čase zahynul František Esterházy, ktorému jeden Turek odsekol hlavu. Tomáš padol zasiahnutý niekoľkými guľkami z muškiet , Gašparove telo bolo porezané nespočetnými ranami od tureckých šablí. Z bojiska teda unikol iba Žigmund Esterházy, ktorý s približne 150 vyslobodenými zajatcami bez ďalšej úhony dosiahol hradu Gýmeš. V čase, keď sa malá skupina vojakov okolo Ladislava Esterházyho snažila oslobodiť zajatcov, zaútočili Turci niekoľkokrát na Forgáchovú vozovú hradbu. Zakaždým boli odohnaní presnou paľbou diel plukovníka Waltera. Boj ustal až po zotmení.
Bojovolo sa všetkým čo bolo po ruke
Kara Mustafa mal pomerne presné správy o sile Forgáchových jednotiek. Nevedel však, že Adam Forgách požiadal richtára okolitých obcí o pomoc. Sedliaci z 16 obcí Požitavia sa včas dostavili vyzbrojení sekerami, cepmi, vidlami a inými zbraňami. 27. augusta v ranných hodinách napadli zadný voj tureckého vojska. Zároveň Adam Forgách zorganizoval výpad z vozovej hradby. Prekvapení Turci sa potom dali na útek. Adam Forgách ich nechal prenasledovať.
Adam Forgách – Obete
Pri obci Szentmárton zahynulo asi 20 nepriateľov, 30 ich padlo pri obci Lóné, ďalších 10 v blízkosti obce Zégen vrátane tých, ktorí padli priamo v bitke a tých, ktorí sa utopili v rieke, zahynulo celkom 814 Mustafových bojovníkov, medzi nimi niekoľko veliteľov. Padol hatvanský sandžakbeg aga Omer, Ali paša, ostrihomský sandžakbeg, ako aj syn Kara Mustafu, ostrihomský beg Aga Hussein aj s 17 poprednými dôstojníkmi budínskej posádky.
Na strane kresťanov padlo, okrem už spomínaných štyroch Esterházyovcov, 52 cisárskych husárov, 31 kresťanských zajatcov a neznámy počet sedliakov povolaných na pomoc grófom Adamom Forgáchom. Správu o tragickom osude štyroch Esterházyovcov priniesol do kresťanského tábora Marci, sluha grófa Ladislava, ktorému sa podarilo uniknúť tureckým šabliam.
Zo strategického hľadiska nemala bitka pri Vozokanoch žiadny mimoriadny význam. Bola jednou z desiatok podobných, ktoré v týchto rokoch prebiehali na území dnešného Slovenska. Do dejín a literatúry vošla smrťou štyroch príslušníkov predného šľachtického rodu Esterházy, ktorý mal vtedy svoje sídla na západnom a strednom slovensku.
Tragický osud rodu Esterházy
Dvornej vojenskej rade vo Viedni podal správu o výsledku bitky gróf Mansfeld. Tragický osud, ktorý postihol jednu z popredných šľachtických rodín, vyvolal účasť celej monarchie. Cisár, Tajná rada ako aj grófi Mansfeld a Puchaim vyslovili rodine svoju hlbokú sústrasť. Rakvy s pozostatkami štyroch zabitých boli až do slávnostného pohrebu uložené do kaplnky Šintavského hradu. Pohreb sa konal 26. novembra 1652 v Trnave. U mestské brány očakával sprievod vrchný komorník gróf Erdödy, ktorý zastupoval cisára. Všetci príslušníci rodiny Esterházy, na ich čele barón Daniel, zástupcovia popredných uhorských šľachtických rodín ako aj vlajkonosiči Esterházyovských hradov, delegácie uhorských komitátov a mnohí obyvatelia Trnavy sprevádzali sprievod k chrámu sv. Jána Krstiteľa, kde boli rakvy uložené do rodinnej hrobky. Smútočný príhovor držal Nitriansky biskup Tomáš Pálffy a Paul Hoffmann, biskup v Pécsi (Päťkostolie). Krásne epitafy štyroch zosnulých sa nachádzajú ešte dnes na stene presbytéria.
|
|
|
|
Kvôli lepšiemu pochopeniu príbuzenských vzťahov medzi ôsmimi príslušníkmi rodu Esterházy, ktorí sa zúčastnili bitky pri Veľkých Vozokanoch.
[symple_toggle title=“Príbuzenské vzťahy rodu Esterházy“ state=“closed“]
barón František Esterházy de Gálantha
- nar. 1617 v Bratislave. Otec Pavol barón Esterházy. Od roku 1642 kapitánom pevnosti Balažské Ďarmoty. Jeho manželkou bola Ilona Amade de Varkony. Preslávil sa už r 1648, keď prepadol konvoj vysoko postavenej turecké dámy. Turci na to obliehali pevnosť Ďarmoty. Františkovi prišiel na pomoc Adam Forgách so svojimi jednotkami, a spoločne zahnali Turkov. Pri Veľkých Vozokanoch zahynul vo veku 35 rokov.
barón Ladislav Esterházy de Gálantha
- nar. 1626 vo Viedni. Otec Mikuláš gróf Esterházy, uhorský palatín. Ladislav bol pánom panstva Fraknó dnes Forchtenstein/Rakúsko. Bol hlavným kapitánom pevnosti Pápa, okrem toho hlavným županom komitátu Šopron a členom uhorského ríšskeho snemu. V roku 1647 sa stal rytierom rádu Zlatej ostrohy. Jeho manželkou bola Eleonora grófka Batthyányi. Zahynul pri Veľkých Vozokanoch vo veku 26 rokov. Brnenie, v ktorom zahynul, sa uchovalo vo Vojenskom historickom múzeu vo Viedni.
barón Tomáš Esterházy de Gálantha
- nar. 1625 v Beckove. Otec Daniel barón Esterházy. Bol vicekapitánom pevnosti Levice. V rokoch 1646-47 velil jazdeckej jednotky Chorvátov, s ktorou sa zúčastnil počas tridsaťročnej vojny bojov v Čechách, Sasku a Durínsku. Zostal slobodný a zomrel pri Veľkých Vozokanoch vo veku 27 rokov.
barón Gašpar Esterházy de Gálantha
- nar. 1628 v Beckove . Otec Daniel barón Esterházy. Gašpar bol teda brat vyššie uvedeného Tomáša, a bol najmladší zo štyroch pri Vozokanoch padlých Esterházyovcov. Dožil sa iba 24 rokov.
barón Žigmund Esterházy de Gálantha
- nar. 1626 v Kismarton dnes Eisenstadt / Rakúsko. Otec Daniel barón Esterházy. Žigmund bol veliteľom jazdy umiestnenej v pevnosti Nové Zámky. Jeho manželka bola Emerencia Balassa de Gyarmat. Žigmund sa dožil 66 rokov a zomrel 1692 v Trnave.
gróf János Esterházy de Gálantha
- nar. 1625 v Kismarton dnes Eisenstadt / Rakúsko. Otec Daniel barón Esterházy. János bol starší brat hore uvedeného Žigmunda a bol veliteľom pevnosti Csepreg. Grófsky titul dostal za obranu Rábe (Györ). Jeho manželka bola Maria Magdolna Ocskay de Ocsko. Dožil sa 67 rokov a zomrel roku 1692 v Rábe .
barón Mikuláš Esterházy de Gálantha
- nar. 1629 v Galante / Slovensko. Otec Daniel barón Esterházy. Mikuláš bol teda tiež mladší brat hore uvedeného Žigmunda. Bitku prežil. Oženil sa roku 1664 s Máriou Darabos de Nádasdy. Po jej smrti sa znova oženil. Jeho druhá manželka bola Katarína de Heögly. Aj tá po šiestich rokoch manželstva zomrela a Mikuláš sa oženil po tretí, a to s Barborou Perényi de Perene. Zomrel v Bude, roku 1686 vo veku 57 rokov.
barón Alexander (Sándor) Esterházy de Gálantha
- nar. 1636. Otec Pavol barón Esterházy. Bol rotmajstrom v jazdeckom pluku umiestnenom v pevnosti Nové Zámky. Aj on bitku prežil, oženil sa roku 1659 s Alžbetou Mórocz de Bekethfalva s ktorou splodil 5 detí. Dožil sa 45 rokov a zomrel roku 1681.[/symple_toggle]
Zdroj: wikipedia.org, mortaigne.com
Adam Forgách – Bitka pri Veľkých Vozokanoch
Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum
Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.
Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnej Sieti Facebooku i na Google+
Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.
Ať lidé dělají nebo cítí cokoliv, ať si myslí nebo říkají cokoliv, neberu si to osobně. Lidé si budou vytvářet svůj vlastní názor podle toho, jaké je jejich životní krédo, takže cokoliv si myslí o Mě, není o Mě. Je to o nich….