Ladislav Ocskay

Ladislav Ocskay

Ladislav Ocskay sa narodil v roku 1680. Študoval u jezuitov v Trnave. Ako 15. ročný sa stal Ladislav Ocskay členom husárskeho pluku grófa Pálffyho. Ladislav Ocskay  sa zúčastňoval na bojoch Eugena Savojského.

V roku 1703 sa pripojil Ladislav Ocskay  k Františkovi II. Rákoczimu a onedlho bol povýšený do hodnosti generála.

Prezývali ho aj Rákocziho blesk. Ladislav Ocskay  bojoval na čele Rákocziho armády proti labancom. Počet vojakov, ktorým Ladislav Ocskay  velil bol 6000.

Archivovaný list od Ladislav Ocskay -a (Ocskay László) barónovi Ebergény -imu: Originál je v zbierke Kálmána Thalyho. Ladislav Ocskay, brigádny generál princa Františka II. Rákóczi -ho a výpravy do Horného Uhorska …

List je zo dňa 28. septembra 1709 a je úryvkom z knihy Maďarské dejiny 1527-1790, Archívny výskum, Vojenská história (Vojenské dejiny) je to rukopisný list vojaka, vojvodcu, László Ocskay 1680-1710, písaný adresátovi László Ebergényi 1660-1724, Rákócziho povstanie, pečiatka.

Na ďalších dvoch obrázkoch môžeme pozorovať:

• Plukový kovový držiak na náboje. Ladislav Ocskay – Brigádýr veľmoža Františka II. Rákócziho a vyšších vojenských výprav
• Brigadýrska pečať Ladislava Ocskay -a z roku 1708 Ladislav Ocskay, kurucký brigadýr. Potomok šľachtickej rodiny z Nitrianskeho kraja. Slúžil u Pálffyho, neskôr Ebergényi -ho v husárskom pluku, bojoval v Taliansku, ale utiekol a 30.júna 1703 sa pripojil v závadkskom tábore k Františkovi II. Rákóczi -mu. V júli 1703 sa stal plukovným kapitánom a v auguste 1705 sa stal brigádnym generálom. Jeho meno sa stalo známym a obávaným vďaka bezohľadným lúpežným nájazdom. Po bitke pri Trenčíne 28. augusta 1708 sa pridal k labancom a stal sa cisárskym plukovníkom. Novozámocký kuruci ho ale pod vedením Adama Jávorku 1. januára 1710 zajali a podľa rozsudku vojenského súdu ho sťali. (Zdroj: Maďarský Životopisný Lexikon)

Ladislav Ocskay z Očkova 

Dňa 29.8.1709 sa pri obci Preseľany odohrala veľká bitka medzi kurucmi a labancami. Kuruci sídlili v Tábore pri Belinciach a labanci pri Preseľanoch. Kurucom velil Ladislav Ocskay a labancom gróf Karol Pálffy.

Ladislav Ocskay sa pridal k labancom a kuruci mu za túto zradu prisľúbili pomstu. Túto pomstu mal vykonať novozámocký kapitán Adam Jávorka. Ten sa dozvedel, že Ladislav Ocskay sa zdržiava vo Vrbovom na panstve Révayovcov a preoblečený za žobráka sa Jávorka vkradol do kaštieľa. Tam vyzvedel, kedy sa Ladislav Ocskay bude vracať do Ocskova.

Čítajte tiež: Mercurius Veridicus ex Hungaria

V noci na Nový rok ho chytili vo Vrbovom. Ocskaya zajal a predviedol pred kuruckú armádu. 2.1.1710 prišli do Nových Zámkov a tam zasadal aj súd, ktorý mal súdiť Ocskaya. Dostal trest smrti napichnutím na kôl. No nakoniec mu dali miernejší trest no tiež trest smrti. Smrť sťatím hlavy. Poprava sa konala 3.1.1710 v Nových Zámkoch.

Na námestí v Nových Zámkoch je malý kúsok zeme s mosadzným erbom Nové Zámky v ktorom je vpísaný letopočet a iniciálky L.O. dodnes uchovávajú miesto, kde 3.januára 1710 sťali Ladislava Ocskaya, očkovského zemana, jedného z najprechýrenejších kuruckých veliteľov, čo bojovali vo vojsku kniežaťa Františka II. Rákócziho.

Životné príbehy tohto hrdinu, vojaka, dobrodruha, vsadené do obdobia, keď vrcholili kurucké vojny sú obsahom romantického románu Móra Jókaiho – Milovaný až na popravisko, ktorý použil ako prameň k svojmu románu historickú monografiu Kálmána Thalyho o Ocskayovi.

 

Ladislav Ocskay – Rákócziho blesk, hrdina,ľstivý pomstiteľ i chrabrý vojak, gavalier i nemilosrdný ničiteľ, najoddanejší z verných i najzradnejší zo zradných v jednej osobe…

„Jedno hnutie mysle, jedna vášeň, jeden hnev, jedna urážka, jeden ohnivý pohľad a stáva sa opakom seba samého…“

Taký je Ladislav Ocskay, taká je však aj doba kurucko-labanských bojov v Uhorsku.

Ladislav Ocskay z Očkova – Očkov

Očkov, malá obec v okrese Nové Mesto nad Váhom, má dve rarity. Historicky unikátnu mohylu a historicky hororovú krčmu. Obidve v jednom areáli, obidve v tesnom susedstve.

Málo vecí z dejín našich predkov rozpráva o ich živote tak, ako smrť. Práve v Očkove je hrob z čias kultúry s prívlastkom velatická (13. – 10. storočie p. n. l.).

Stála expozícia Trenčianskeho múzea ukrytá pod názvom Mohyla náčelníka velatickej kultúry sa nachádza asi kilometer od dedinky oproti cintorínu. Pôvodne bola vysoká viac ako 10 metrov, s priemerom asi 25 metrov.

Vlastná hrobová komora a hrob sa nachádzajú ešte o osem metrov nižšie pod úrovňou okolitého terénu. Výstup po betónových schodíkoch k plexisklovému prístrešku, cez ktorý sa dá nahliadnuť do zrekonštruovaného hrobu, len veľmi málo pripomína pôvodnú monumentálnosť mohyly.

Kombinácia vlnitého plechu a poveternostnými vplyvmi zmatneného organického skla asi nie je to, čo by sme si predstavovali ako prezentáciu takého významného náleziska.

Ladislav Ocskay z Očkova – Mohyla kráľa

Očkovskú mohylu postavili bojovníkovi – veľmožovi, ktorý mal pohreb ako kráľ. Desiatky kubíkov tvrdého dreva boli navŕšené na pohrebnú hranicu.

Po kremácii ostala prepálená pôda v okruhu desiatich metrov. Pohrebný rituál sa začínal nadránom, ešte za tmy. Keď sa rozhorel oheň, bol to veľkolepý, až hrozivý pohľad.

Nebohého na hranicu posadili alebo uložili poležiačky v šatách z látky, ktorá údajne pripomínala brokát. Oblečenie bolo popretkávané zlatými nitkami, ktoré sa roztavili na malé kvapky. Mŕtveho zdobili zlaté a bronzové šperky.

Hoci mohylu vykradli už pred tisíckami rokov, pravdepodobne pár rokov po pohrebe, aj to, čo ostalo, je dôkazom významu a majetnosti pochovaného: bronzová hadovitá ihlica, trosky panciera, prilby, náholeníc, štítu, meča kopije, konského postroja.

Nápadné sú zvyšky misky pokrytej rýdzim zlatom. Pálenie bola úvodná etapa pohrebného procesu. Po nej nasledovalo vyhĺbenie hrobovej komory a pod ňou hrobovej jamy. To všetko do hĺbky ôsmich metrov. Prekrytie hrobu dnes pripomína nízky kopec.

Zem sa nad pohrebnou komorou vŕšila v troch vrstvách a každá vrstva sa spevňovala kamenným vencom. Samotnú stavbu sprevádzali rituálne obrady, ktorých súčasťou bývali ľudské obete. V prípade očkovskej mohyly sa po nich nenašli stopy, analógie zo zahraničia však naznačujú, že nenájsť stopu neznamená, že rituálne vraždy neboli.

Ladislav Ocskay z Očkova – Krvavá krčma

Priestor Očkovskej mohyly svoju čiernu povesť potvrdil aj o niekoľko storočí neskôr. Expozícia archeologických nálezov je inštalovaná v zachovaných priestoroch tzv. Krvavej krčmy.

Príbeh sa začal v druhej polovici 17. storočia. V roku 1665 sa narodil Ladislav Ocskay, neskôr majiteľ dnešnej obce aj s jej okolím. Na svojich majetkoch sa zdržiaval veľmi málo. Jeho dobrodružná povaha ho doviedla do radov povstaleckých vojsk Františka Rákocziho II.

Priamo v zemianskej kúrii svojho rodu urobil prícestnú krčmu. Keďže sa doma nezdržiaval, vedenie krčmy vzal do svojich rúk personál. Lenže po zaplatení sa máloktorý pocestný dostal z nej živý von. V areáli sú zjavné priestory krčmy a aj miesto, kde bola pokladňa. Z jedálne krčmy je výstavnou sieňou, ostatné priestory zanikli pri ťažbe hliny pre tunajšiu tehelňu.

  Zdroj: forum.valka.cz, cestovanie.sme.sk, obnova.sk, keptar.oszk.hu

---

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+.

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.