Bethlen Gábor

Gábor Bethlen

Gábor Bethlen

Gábor Bethlen slovensky Gabriel Betlen, maďarsky Bethlen Gábor, nemecky Gabriel Bethlen san narodil roku 1580 Ilia – a zomrel 15. november 1629 Alba Iulia. Gábor Bethlen bol sedmohradským kniežaťom a vodcom protihabsburského povstania v Kráľovskom Uhorsku na území dnešného Slovenska. Jeho ozbrojené vystúpenie bolo z časti súčasťou tridsaťročnej vojny. Gábor Bethlen viedol aktívnu protestantsky orientovanú zahraničnú politiku.

Gábor Bethlen – Životopis

Gábor Bethlen – Pôvod a Mladosť

Gábor Bethlen
Gábor Bethlen
1580 – 1629

Tento najslávnejší predstaviteľ Iktáriovskej vetvy veľmi starej maďarskej rodiny Bethlenovcov sa narodil v meste Ilia (maď. Marosillye) a vzdelanie získal v Lazarei, na hrade svojho strýka Andrása Lázára. Odtiaľ poslali Gábor Bethlen -a na dvor sedmohradského kniežaťa Žigmunda Bátoriho, ktorého sprevádzal na jeho slávnej valašskej výprave.

Bol pri tom, keď sa roku 1605 Štefan Bočkaj stal sedmohradským kniežaťom a neskôr zostal jeho poradcom. Gábor Bethlen podporoval Bočkajovho nástupcu Gabriela Bátoriho (1608 – 1613), ale pre nesúhlas s jeho politikou zbližovania sa Habsburgovcami bol nútený utiecť a hľadať útočisko u Turkov.

Gábor Bethlen pochádzal z vynikajúcej uhorskej rodiny, ktorá odvodzovala svoj pôvod od sestry sv. Štefana. Bol veľmi bystrý a vypočítavý, a kráčal stále za jedným vytýčeným cieľom, za dosiahnutím celého a, od osmanskej vlády (niekedy známa ako Porta) a vlády cisárskej, nezávislého uhorského panstva.

Z tejto snahy sa vysvetľuje jeho nestála politika a tak časté rušenie daného slova a uzatvorených zmlúv. Na dejisko vystúpil roku 1600 ako odporca valašského vojvodu Michala a nenávideného vodcu cisárskeho J. Basty.

Roku 1604  Gábor Bethlen podporoval horlivo Štefana Bočkaja u sultána a roku 1606 prispel veľmi platne k zvoleniu Gabriela Báthoryho za knieža. Nestála a krutá povaha kniežaťa prinútila Bethlena k úteku do Temešváru.

Šikovným vyjednávaním, líčenú oddanosťou a sľubom, že vydá Turkom mestá Lipu a Jenő, pohol sultána k tomu, že ho 1. mája 1613 vyhlásil kniežaťom sedmohradským a vypravil 80 000 mužov pod velením Iskendera Basi k zapudeniu Báthoryho.

Keď bol Bathory od svojich vojakov na úteku zabitý, bol Bethlen od stavov sedmohradských prijatý za knieža a dostal 25. októbra 1613 z rúk Iskenderových znaky dôstojnosti kniežacie.

Gábor Bethlen – Mocné sedmohradské knieža

V 1613 Gábor Bethlen viedol veľké vojsko proti kniežaťu Bátorimu, ale v tom istom roku bol Bátori zavraždený dvomi jeho dôstojníkmi a Gábor Bethlen bol Osmanskou ríšou dosadený na trón za nesúhlasu rakúskeho cisára Mateja, ktorý by mal radšej na tróne niekoho nakloneného viac Viedni než Carihradu.

13. októbra 1613 sedmohradský snem v Kluži (dnes Cluj-Napoca; maď. Koloszvár, nem. Klausenburg) formálne potvrdil túto voľbu tureckého sultána. V roku 1615 cisár Matej tiež formálne uznal Bethlena ako knieža Sedmohradska, ale Gábor Bethlen tajne sľúbil, že bude bude pomáhať Habsburgovcom proti Turkom.

Postavenie jeho ako kniežaťa bolo veľmi ťažké. Na jednej strane sa musel stále obzerať na sultána v Carihrade, na druhej strane musel odopierať snahám dvoru cisárskeho po nadobudnutí všetkých krajín Uhorských a kniežactvo sedmohradského.

Svoju úlohu vykonal k veľkému prospechu svojho kniežatstva obratne a dokonale. Potom, čo si zjednal poriadok vo vlastnej krajine a uspokojil sultána vydaním Aradu, vystúpil Gábor Bethlen sa vši rozhodnosťou proti cisárovi Matejovi, ktorý ho nechcel uznať za kniežaťa, a donútil ho v máji 1615 a po druhej 31. júla 1617 k uznaniu slobodnej voľby kniežaťa v Sedmihradsku, načo o definitívnej zmluve sa malo jednať o rok neskôr v Nagy Karoly.

Gábor Bethlen spoznal, že povoľnosť cisárskeho dvora nebola úprimná. Po uznaní Ferdinanda Štajerského za nástupcu Matyáša a po odpratanie vzmáhajúceho sa slovenského odporu bol by dvor cisársky vystúpil rozhodne proti nepohodlnému Sedmohradskému kniežaťu, preto chcel Gábor Bethlen taký útok predísť a ukoristiť z neľahkého postavenia, do ktorého bol cisársky dvor odporom českým roku 1618 uvedený.

Začal spolupracovať s nespokojnými slovenskými stavmi, zobral silné vojsko, vtrhol do severného Uhorska a dobyl 5. septembra 1618 Košice. Na sneme do toho mesta zvolanom si trpko sťažoval na Habsburský rod (tzv. querelae Hungariae) a zabezpečil si priateľstvo šľachty. Potom vtrhol na západ, opanoval Prešpork a spojil sa s Thurnom k obliehaniu Viedne.

Gábor Bethlen – Tridsaťročná vojna

Dňa 14. októbra 1618 sa zišiel v Prešporku uhorský snem, ktorý uzavrel so stavmi českými konfederácii proti Ferdinandovi a zanášal sa úmyslom zvoliť Gábor Bethlen za kráľa uhorského.

Keď sa Gábor Bethlen presvedčil o neistom správaní sultána a o vzmáhání sa Ferdinandovej moci, počínal si opatrne: vyžiadal si, aby voľba kráľa bola odložená ku snemu v Banskej Bystrici, a 8. januára bol zvolený za kniežaťa uhorského a neskôr dokonca 17. januára 1620 uzavrel s Ferdinandom II. prímerie v Prešporku, ustúpil do Viedne a použil chytro získaného času k zosilneniu svojich vojsk a získaniu priateľov.

Tak 25. januára 1620 Gábor Bethlen uzavrel zmluvu s českými a rakúskymi stavmi a pôsobil v Carihrade proti cisárovi v prospech svoj a stavov protestantských. Na sneme v Banskej Bystrici prevolaný bol 27. augusta za kráľa uhorského (rex electus), ale nedal sa korunovať.

Ferdinandovi vypovedal prímerie a odoslal do Čiech niektoré pomocné čaty pod plukovníkom Kornisom a sám sa vybral k českým hraniciam. Bitka na Bielej hore jeho plány prekazila.

Viedol síce ešte po tej bitke s tureckou pomocou drobnú vojnu na rakúskych a štajerských hraníc, spojil sa s Janom Jiřím Krnovským, začal spolupracovať s rodom Mansfeld a prenikol až k Uhorskému Brodu na Morave, ale keď bol Ján Jiří Krnovský od Valdštejna porazený a aj Mansfeldov, podnik sa nepodaril.

Uzavrel Gábor Bethlen 31. decembra 1621 v Mikulove s Ferdinandom mier, ktorým sa vzdal kráľovského titulu, vydal korunu kráľovskú, ale prijal 7 žúp východouhorských a dal sa povýšiť ako vojvoda Opolský a Ratibořský a za ríšske knieža.

Ale priateľstvo s cisárom nemalo dlhé trvanie. Západné mocnosti pojali úmysel preniesť vojnu do cisárových krajín, preto vyjednávali Holanďania s Bethlenom sľubujúci mu pomoc peňažnú.

Pečať Gábra Bethlena
Pečať Gábra Bethlena

Gábor Bethlen pomoc sľúbil, ale súčasne žiadal ruku dcéry cisárovej Cecilie Renáty a sľuboval pomoc cisárovi. Až keď bola jeho žiadosť vypočutá, vtrhol v čele 80 000 mužov do severného Uhorska, opanoval ho a vpadol podľa umluveného plánu na Moravu.

Keď sa podnik Mansfeldov, vniknúť do Čiech, nepodaril a Valdštejn ďalšiemu Bethlenovmu postupovaniu zabránil, uzavrel Gábor Bethlen 8. mája 1624 vo Viedni mier na základe dohody Mikulovského a vzdal sa len Opolska a mesta Racibórz.

Po sobáši svojom s Katarínou Brandenburskou naklonil sa k Anglicku a Dánsku a uzavrel s nimi, keď mu bola sľúbená pomoc 40 000 zlatých mesačne, zmluvu a dohodol s Mansfeldom plán o vtrhnutí do krajín cisárových z dvoch strán.

Nezdar vojny dánskej a výpravy Mansfeldovej prinútili ho znovu k mieru v Levoči 28. decembra 1626 za predchádzajúcich podmienok a na urobenie slávneho sľubu, že nikdy viac proti cisárovi svojich zbraní nepozdvihne.

Keď Francúzsko rokovalo s Gustavom Adolfom, urobený bol aj u Bethlena pokus, aby sa získal pre tento nový proticisársky spolok. Gábor Bethlen privolil ochotne a zbrojil veľmi horlivo, vyjednával u sultána, ale uprostred príprav zachvátila ho 15. novembra 1629 smrť v 49. roku jeho veku.

Správu krajiny viedla podľa dohovoru sa stavov pred smrťou Bethlenovou urobenou, na starosť manželka jeho Katarína a jeho bratranec Štefan do roku 1630, kedy bola Katarína donútená vzdať sa vlády, a Štegfan zvolený kniežaťom, ale ku koncu novembra podarilo sa Jurajovi Rakoczimu dohodnúť si väčšinu, načo Štěpán dobrovoľne ustúpil.

V roku 1613 Gábor Bethlen viedol veľké vojsko proti kniežaťu Bátorimu, ale v tom istom roku bol Bátori zavraždený dvomi jeho dôstojníkmi a Gábor Bethlen bol Osmanskou ríšou dosadený na trón za nesúhlasu rakúskeho cisára Mateja, ktorý by mal radšej na tróne niekoho nakloneného viac Viedni než Carihradu.

Dňa 13. októbra 1613 sedmohradský snem v Kluži (dnes Cluj-Napoca; maď. Koloszvár, nem. Klausenburg) formálne potvrdil túto voľbu tureckého sultána. V roku 1615 cisár Matej tiež formálne uznal Gábor Bethlen -a ako knieža Sedmohradska, ale Gábor Bethlen tajne sľúbil, že bude bude pomáhať Habsburgovcom proti Turkom.

Gábor Bethlen – Panovanie

Vyvarujúc sa krutosti a výstrelkov mnohých svojich predchodcov, Gábor Bethlen zriadil vynímočný variant patriarchálneho ale dostatočne osvieteného despotizmu.

Otváral bane, zakladal priemysel a znárodnil veľa zložiek sedmohradského zahraničného obchodu, jeho agenti vykupovali produkty za pevné ceny a predávali ich za hranicami so ziskom, čo skoro zdvojnásobilo jeho príjmy.

Gábor Bethlen postavil veľký nový palác vo svojom hlavnom meste Alba Iulia (maď. Gyulafehérvár), vydržiaval si prepychový dvor a podporoval umenie a vedu, najmä v spojitosti s jeho vlastným kalvínskym vyznaním.

Bethlen založil akadémiu, do ktorej pozýval pastorov a učiteľov z Kráľovského Uhorska, posielal študentov do zahraničia na protestantské univerzity do Anglicka, Nizozemska a protestantského Nemecka.

Veľkú časť svojich príjmov venoval Gábor Bethlen starostlivosti o stále žoldnierske vojsko, s ktorého pomocou viedol ctižiadostivú zahraničnú politiku. Zachovával mier s Portou, čo ale neplatilo pre sever a západ.

Gábor Bethlen – Dôvody povstania

Gábor Bethlen mal viacero príčin na protihabsburgské výboje do susedného Kráľovského Uhorska (1619 – 1626), ktoré sa sčasti konali v rámci tridsaťročnej vojny prebiehajúcej v západnej Európe:

  • nesporne bol čiastočne motivovaný individuálnymi ambíciami
  • habsbusrský absolutizmus v Kráľovskom Uhorsku
  • úspešná protireformácia v Kráľovskom Uhorsku, konfiškácie majetkov protestantov. Gábor Bethlen sa snažil chrániť protestantské slobody.
  • Habsburgovci porušili viedenský mier z roku 1606, ktorý ukončil protihabsbuské povstanie jeho „predchodcu“ Štefana Bočkaja.
  • Habsburgovci porušili tajný dohovor s Bethlenom z roku 1615, predĺžili mier s Osmanskou ríšou v júli 1615, a spojili sa s Jurajom Drugetom, kapitánom Horného Uhorska (východné Slovensko a susedné územia) proti Bethlenovi.

 

Gábor Bethlen – Povstanie a udalosti po Bielej hore

Gábor Bethlen
Gábor Bethlen
z Božej vôle zvolený uhorský, dalmátsky, chorvátsky a slavónsky kráľ, knieža sedmohradské

Kým bol cisár Ferdinand II. zamestnaný roku 1618 českým protihabsburským povstaním, sa podarilo Bethlenovi postaviť 18 tisícové vojsko, s ktorým v auguste 1619 vtrhol do Kráľovského Uhorska a v septembri obsadil Košice.

Tu ho podporili oddiely sympatizujúcej šľachty, vyhlásili ho za „správcu“ Kráľovského Uhorska a ochrancu protestantov. Zakrátko dobyl celé Slovensko. V Bratislave mu 14. októbra palatín Žigmund Forgáč odovzdal na Bratislavskom hrade uhorskú kráľovskú korunu. 25. augusta 1620 sa na sneme v Banskej Bystrici dal Gábor Bethlen zvoliť za uhorského kráľa.

Korunovaný však nebol, pretože si nechcel zahatať všetky cesty na prípadné dohody s cisárom. Cisár Ferdinand II., ktorý sa chystal na vojnu proti českým stavom, uzavrel s Bethlenom prímerie.

Porážka českých stavov Ferdinandovými oddielmi v bitke na Bielej hore v novembri 1620 (do ktorej Gábor Bethlen tiež poslal 3000 vojakov, ktorí ale prišli neskoro) spôsobila obrat a mala veľký vplyv na ďalší priebeh Bethlenovho povstania proti Habsburgovcom.

Ferdinand II. sa strašnými represáliami pomstil porazeným Čechom a začal úspešne znova dobýjať dnešné územie Slovenska (Bratislavu znova dobyl v máji 1621, centrum Slovenska v júni 1621) a Gábor Bethlen bol nútený začať mierové rokovania, čo bol ale aj dôsledok toho, že prestal byť bezprostredne podporovaný Turkami a stratil podporu tých protestantských šľachticov, ktorí nedostali zhabaný majetok katolíkov na Slovensku.

Po dlhých rokovaniach bol 31. decembra 1621 (iné zdroje uvádzajú 6. január 1622) uzatvorený tzv. Mikulovský mier, ktorého podpisom sa Gábor Bethlen vzdal kráľovského titulu pod podmienkou, že Ferdinand potvrdí Viedenský mier z roku 1606 (ktorý povolil slobodu vierovyznania).

Gábor Bethlen si navyše zabezpečil (čisto formálny) titul „ríšskeho kniežaťa“ (Sedmohradska). Získal sedem stolíc v okolí hornej Tisy, pevnosti Tokaj, Mukačevo a Ecsed, a vojvodstvá v Sliezsku.

Potom Gábor Bethlen ešte dva razy (1623 – 1624 a 1626) začal výpravy na území dnešného Slovenska proti Ferdinandovi, v tomto čase ako spojenec protihabsburgskej protestantskej koalície. Prvá vojna sa skončila (1624) Viedenským mierom, druhá v roku 1626 Bratislavským mierom, ktoré oba v podstate potvrdili výsledky Mikulovského mieru z r. 1621.

Po druhej z týchto výprav sa Gábor Bethlen pokúsil o zblíženie s viedenským dvorom. Navrhol spojenectvo proti Turkom a svoj sobáš s rakúskou arcivojvodkyňou, ale Ferdinand mu nedôveroval, tak k dohode nedošlo.

Odpoveďou na zamietnutie z Viedne bol sobáš s Katarínou, dcérou kurfirsta Brandenburgu, ktorý ho tesnejšie spojil s protestantskou koalíciou, najmä s jeho švagrom Gustávom II. Adolfom, švédskym kráľom (kráľovná Mária Eleonóra bola sestrou jeho manželky), ktorý dúfal, že mu pomôže získať poľskú korunu. Zomrel skôr, ako mohol vykonať niektorý zo svojich plánov (15. november 1629).

Historici vykresľujú Bethlena rôzne. Maďarský historik v ňom vidí skôr osvietenského absolutistického vládcu, ktorý rozvíjal hospodárstvo Sedmohradska, no nemeckí a slovenskí historici ho vidia skôr ako krutého a koristníckeho drancovateľa.

Gábor Bethlen bol však určite jednou z najpozoruhodnejších a svojráznych osobností 17. storočia.

 

Zdroj: wikipedia.org


Gábor Bethlen

Nové Zámky v historickom, súčasnom FOTO a VIDEO zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum

Nové Zámky Fotoalbum, mesto Nové Zámky v historickom, súčasnom Foto a Video zobrazení. Nové Zámky Fotoalbum je pre nadšencov histórie Nových Zámkov.

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Sociálnej Sieti

Našu stránku a dianie na nej môžete sledovat na Facebooku i na Google+

Naša webová stránka Nové Zámky Fotoalbum, je pre obyvateľov Nových Zámkov a nadšencov histórie Nových Zámkov. Stránka Nové Zámky Fotoalbum je Informatívneho charakteru, jej obsah sa snaží priblížiť obyvateľom, ale aj potencionálnym turistom mesta Nové Zámky jej históriu, aby mohli bližšie spoznať jej farebnosť a rôznorodosť. Stránka slúži k vzdelávaniu a rozšíreniu si svojich znalostí o histórii mesta Nové Zámky. Najdete u nás veĺké množstvo zaujímavostí o našom meste, jeho históriu, a veľké množstvo FOTO a VIDEO materiálu, ďalej zaujímavé miesta v našom meste i velké množstvo informácií o Osobnostiach našeho mesta, ktoré sa pričinili o jeho zviditeľnenie vo svete.

Gábor Bethlen
5 (100%) 7 hlas/ov

Komentáre

4 komentáre

  1. Spätné upozornenie: Juraj Pray | Nové Zámky Fotoalbum

Leave a Reply